Evanjelium podľa Matúša 5:38-48

O odplate

38 Počuli ste, že bolo povedané: Oko za oko a zub za zub. 39 Ja vám však hovorím: Neprotivte sa zlému! Naopak: Tomu, kto ťa udrie po pravom líci, nadstav aj ľavé. 40 Tomu, kto sa chce s tebou súdiť a vziať ti spodné rúcho, nechaj aj plášť. 41 Ak ťa bude dakto nútiť niesť náklad jednu míľu, choď s ním dve. 42 Kto ťa prosí, tomu daj a neodvracaj sa od toho, kto si chce od teba požičať...

Už ste boli v moci a rukách nejakého iného človeka? Napríklad, niekto o Vás rozhodoval v zamestnaní, či ostanete, alebo vás prepustia? Alebo v škole ste na skúške tŕpli, či Vás profesor nechá prejsť, alebo Vás vyhodí? Alebo je tu z Vás niekto, komu niekto siahal dokonca na život? Kto niečo také zažil, určite vie, že to nebolo veľmi príjemné. To sú veci, keď rozhodujú detaily, sympatie, vystupovanie človeka. Počul som, že na skúške na vysokej škole zaváži i slušné oblečenie. Niekde zaberie drzosť a nekompromisnosť, inde zase pokora, ohľaduplnosť a pokoj. Vždy je to však veľmi nepríjemná vec...

V 17. storočí sa vo Veľkej Británii pracovalo u pánov od rána do večera, veľa detí bez nároku na voľno. Jedine štvrtá nedeľa počas pôstu bola príležitosťou navštíviť rodičov a doniesť darčeky súrodencom. Tejto nedeli sa začalo hovoriť „ Nedeľa matiek.“

V USA ako prvá navrhla Deň matiek v roku 1872 Julia Ward Howeová a venovala tento deň mieru. Na sklonku 19. storočia sa Anna Reevers Jarvisová z Philadelphie, matka 11 detí začala angažovať za práva matiek. Keď zomrela, pokračovala v jej začatom úsilí jej dcéra, ktorá požiadala pastora metodistickej cirkvi v meste Grafton v Západnej Virgínii, aby vykonal zvláštnu bohoslužbu na počesť pani Jarvisovej a všetkých matiek sveta...

V Liptovskom Hrádku

V nedeľu 25. mája sme navštívili Bohoslužby stanice BJB v Liptovskom Hrádku, ktoré prebiehajú v priestoroch Mestského úradu. Chvály viedli Draho Krajči s Beatkou Mináčovou, ktorá na úvod zhromaždenia prečítala text zo Žalmu 29:1-11

(zamyslenie)

V dnešnej modernej dobe kedy sa život „žije“ na sociálnych sieťach, kedy sa ani neoplatí ísť na osobné stretnutie - však porozprávať sa dá aj cez chat (čet). V tejto novej dobe sa vytratila z nášho života pochvala.

Avšak, niekoľkokrát denne klikneme na „like.“ Páči sa nám status, vtip, video, fotky detí, zvieratiek, šiat, topánok, kvietkov...

Volám sa Štefan Pálkovács a chcel by som Vám vyrozprávať

„Môj príbeh“

Tento príbeh musím začať vo svojom detstve. Narodil som sa ako jediné dieťa svojich rodičov. Moje detstvo bolo, dalo by sa povedať, nešťastné. Môj otec bol alkoholikom a okrem toho veľmi zvláštnym človekom. K tomu sa ešte dostanem. Viem, že štvorročné deti si toho veľa nepamätajú, ja si však pamätám určité veci úplne jasne a nezabudnem na ne do konca svojho života. Môj otec chodil domov každý deň po práci opitý a vtedy sa to začalo. Krik, bitky hlavne mojej mamy a nenávisť. Keď som mal štyri roky, otec ma spolu s mojou mamou vyhodil na ulicu...