Ev. Matúša 25:35-36 „Lebo hladný som bol, a dali ste mi jesť; bol
som smädný, a dali ste mi piť; prišiel som ako cudzinec, a prijali ste
ma; bol som nahý, a zaodeli ste ma; bol som nemocný, a navštívili
ste ma; bol som vo väzení, a prišli ste ku mne.”
V priebehu tohto týždňa, no ešte skôr, pred táborom sme mali rôzne
pocity či myšlienky, ktoré nám prechádzali hlavou: „Koľko detí
sa prihlásilo?!“ Pred táborom ich bolo okolo 20, no na poslednú
chvíľu sa prihlásilo ešte niekoľko, takže ich bolo 26. Mali sme takú
„malú myseľ“, že je málo detí, ale koľko ich prišlo s toľkými sme
pracovali.
Týždeň prešiel. Na záver sme mali spoločné stretnutie aj
s Angličanmi, kde sme rozoberali ďalšiu spoluprácu, čo sme
urobili dobre a čo nie, aké máme ciele ... Jeden z nás položil otázku,
ktorú prežívali viacerí. Bola to otázka a zároveň a obava. Čím ďalej,
tým menej, detí chodí na tábor, z roka na rok je to úplne iné, jeden
rok viac, iný menej. Otázka znela, či prídu aj keď bude menej detí?
Keď ich bude len 20, alebo 15 alebo len 5? David na to
povedal: „Prídeme tak, či tak!“ Pre mňa to bolo také neuveriteľné,
že ... som na to nemal slov. My sme možno začali stavať na počte
detí, aký veľký je tábor a podobne. Veľmi sa mi páčilo, keď sme sa
na spoločnom stretnutí dostali k cieľom, prečo to robíme? Rebeka
jeden povedala: „Vytvoriť priestor pre deti, kde sa môžu cítiť
bezpečne, kde sa môžu v bezpečí hrať a zabávať a môžu niečo
počuť.“ Možno je to pre mnohých z nás, taký cieľ, „ veď to je, nič!“.
Ale keď nám jedna mamička povedala, že pozná u susedov deti,
ktoré celé dni iba sedia pri televízore a nudia sa..
Počas tábora, bola iba pol hodinka voľno, medzi obedom a športmi.
Vtedy prišiel za mnou jeden chlapec, len sa tak „ošíval“ a zrazu
povedal: „ja sa nudím!“ A to bola IBA polhodinka. Možno nám
zabávanie detí pripadá iba ako „zabávanie detí“, ale pre deti je to
program, ktorý im pripravia dospelí, nie iba nejaký program, no
dlhodobejší na jeden celý týždeň. To je pre nich niečo úžasné! A to,
že tam znie Božie Slovo, či už zo Starého či Nového Zákona,
Evanjelium, tak toto je ešte veľké obrovské plus.
Keď som si to všetko dal dokopy, uvedomil som si, že to čo
robíme naozaj nie je bezvýznamné, či bezcieľne. Možno iba nám
sa vkrádali také myšlienky, ktoré čiastočne oslabovali to, čo sme
robili a možno to bol atak toho Zlého, aby sme stratili vieru, stratili
cieľ, prečo robíme to čo robíme. Týmto chcem aj vás povzbudiť,
keď sa ako zbor pustíme do niečoho, čo nebude vyzerať, tak že to
bude pokrývať stovky a tisíce ľudí, ale možno iba hŕstku ľudí, či
detí, lebo ako je tu písané: „lebo bol som hladný“ = JEDEN. Možno
sa nás Boh nebude pýtať na počet, ale na dvoch - troch ľudí, za
celý život. Preto vás chcem povzbudiť, aby sme stále dôverovali
Bohu, keď nás povolal do tejto služby a nie len do tejto, ale aj do
iných služieb, celkovo ako zbor zvestovať evanjelium do svojho
okolia, aby sme nerozmýšľali matematicky, ale pozerali sa z toho
pohľadu, ako sa na to pozerá Boh. KAŽDÝ JEDEN JE DÔLEŽITÝ! Aj
každé to „málo“ čo pre nás nie je až tak významné, ale pre nich to
môže byť niečím úplne iným, ako život, ktorý zažívali. Niektoré deti
možno doma zažívajú to, že ich rodičia odložili na tábor, aby si oni
spravili iný program, niektorí si chcú oddýchnuť, možno niektorí
rodičia nemajú na deti toľko času, tak ich tam dajú. Takže mi, ako
dospelí, keď sa im venujeme skoro 10 hodín denne, je to pre nich
úplne niečo iné, ako zažívajú niektoré doma. Nehovorím všetky, ale
niektoré.
Takisto sa píše v texte: „navštívili ste ma“. Keď chodíme
navštevovať, to je tiež jedna veľká úžasná vec, ísť navštíviť
niekoho, kto nám nie je rodina, kto nám nie je extra priateľ, no
vieme, že nás Boh posiela „však choď, porozprávaj sa s ním
polhodinku“. Možno netreba ani priamo hovoriť evanjelium, stačí
sa rozprávať, možno niekedy stačí počúvať, niekedy úplne naozaj
stačilo aj keď som sa ja rozprával s deťmi, alebo deti rozprávali a ja
som iba počúval. Potrebovali sa vyrozprávať z toho, čo prežívajú.
Nie je to nič špeciálne, čo som chcel vyzdvihnúť, ale pre mňa
to bolo niečo, čo som tento týždeň prežíval a chcel som vám to
povedať. Som vďačný Bohu za to, že aj mňa takto upozornil, že TO
ČO ROBÍME MÁ SVOJ VÝZNAM. Tak môžeme ďakovať Bohu.
M.K.