Aký je zmysel života? Myslím, že my kresťania by sme na toto mali poznať odpoveď. Táto otázka o zmysle života sa často používa aj pri evanjelizácii. Skúsenosti, s ktorými som sa stretol v Nemecku ma priviedli k zamysleniu o týchto veciach. Napríklad v Hanoveri, vo veľkom meste som bol v kresťanskej kaviarni. Táto kaviareň je pre drogovo závislých ľudí, na heroíne a podobných omamných látkach. Priviedlo ma to k zamysleniu, že ako títo ľudia prišli pri hľadaní zmyslu života k drogám. A iný príklad. Jeden priateľ ma navštívil v Hanoveri. Prichádzal vlakom do Hanoveru, vlak meškal a tak som na neho čakal. Keď prišiel, ospravedlnil sa za meškanie. Vysvetlil, že počas cesty vlakom sa nejaký muž hodil pod kolesá vlaku. Tento človek možno dovtedy nedostal žiadnu odpoveď na otázku: „Čo je zmysel života?“

My kresťania, si povieme: „No dobre, my vieme aký je zmysel života.“ Ale je to naozaj tak? Možno táto otázka u nás znie inak. My vieme, že Boh je, veríme v Neho. A kladieme si otázku: „K čomu a na čo sme stvorení?“ Keby som teraz s mikrofónom išiel pomedzi vás a priamo by som sa spýtal niekoho: „K čomu si stvorený? Aký je zmysel tvojho života?“ Ja by som pravdepodobne mal zo začiatku ťažkosti. Možno sa to dá prirovnať ku kosačke. To je jasné, kosačka je k tomu zostrojená, aby kosila trávu. Ale pri nás ako kresťanoch nám takáto odpoveď nestačí. Bol som teraz v Nemecku na svadbe a stretol som tam jedného priateľa, ktorý je 5 rokov ženatý. Keď som sa ho pýtal na okruh ľudí, ktorých som už dávno nevidel, tak som sa dozvedel, že všetci tí starí priatelia už mali deti. A tento bol 5 rokov ženatý a po opýtaní sa na otázku: „Máš deti?“ Bolo na ňom vidieť, ako rozpačito odpovedal: „Zatiaľ nie.“ Je to pozoruhodné, že kresťan, ktorý sa pred niekoľkými rokmi rozhodol urobiť určitý krok, teraz po tejto stránke toho veľa nevidí. Tiež som videl moju sestru, je chorá na sklerózu multiplex a je veriaca. Pri rozhovoroch s ňou som si uvedomil, že každý deň mám tak zobrať, ako mi ho Boh dáva. Ona si tiež pred niekoľkými rokmi, život predstavovala úplne inak, než aký teraz môže žiť.

Vďaka tejto mojej ceste do Nemecka, by som chcel ukázať nejaké obrazy na základe veršov z Biblie o zmysle života. K čomu ťa (mňa) Boh stvoril? Týmto sa chceme zamestnávať toto ráno a hľadať odpoveď. Keď Boh oznamuje, že po piatich dňoch stvorenia, šiesty deň stvoril človeka. 1. Moj. 1:26 „Boh povedal: Utvorme človeka na svoj obraz, na svoju podobu. Nech ľudia vládnu nad morskými rybami, nebeským vtáctvom, dobytkom, nad celou zemou a nad všetkými plazmi, čo sa hýbu po zemi.“ A ďalej, verš 27 „Boh stvoril človeka na svoj obraz; na Boží obraz ho stvoril. Stvoril ich ako muža a ženu.“ A tak stvoril Boh človeka podľa svojho obrazu. Je mnoho výkladov (významov) tohto verša, ale pozrime sa na tieto dva významy. Obraz a odraz, presný obraz Boha, teda obraz Boží. Myslím, že sa to dá porovnať s obrazom, ako to bývalo predtým, keď ešte boli králi. Kráľ v rôznych častiach krajiny mal svoj obraz. Zvyčajne bol kráľ zobrazený vo svojej sláve, najčastejšie na koni. Chcem povedať nasledujúce: Obraz mal zobrazovať slávu a v celej kráse silu tohto kráľa. Čiže sme stvorení, aby sme ukázali Božiu slávu, aby na nás bola ukázaná Božia sláva. Podobne ako vtedy obrazy v rôznych miestach krajiny ukazovali slávu kráľa, tak my by sme mali odrážať slávu a krásu Božiu. V siedmy deň stvorenia kapitola 2. verš 3 „Boh požehnal siedmy deň a posvätil ho, lebo v ten deň Boh prestal vykonávať celé svoje stvoriteľské dielo, ktoré utvoril.“ Boh požehnal tento siedmy deň a vyhlásil ho za svätý deň, ktorý patrí, je oddelený pre Neho, lebo v tento deň Boh odpočíval. Zaujímavé je to, že na konci každého dňa Boh povedal: „To je dobré.“ Len po tomto siedmom dni stvorenia, povedal Boh ešte niečo. Len tento siedmy deň posvätil. Teda po každom dni povedal „Je to dobré.“ ale po siedmom dni povedal: „Je to deň svätý, v ktorom odpočívame.“ V rôznych výkladoch alebo komentároch sa nájde aj takýto význam, alebo zdôvodnenie. Človek, ktorý je stvorený, aby odrážal ako zrkadlo slávu Božiu, môže len vtedy túto slávu Božiu odrážať, keď je posvätený, keď patrí vyložene Jemu. Byť posvätený znamená patriť Bohu, byť oddelený pre Neho, pre Boha. Takže, odrážať slávu Božiu a plne patriť Jemu, je odpoveďou na otázku: „K čomu sme stvorení, aký má byť zmysel nášho života?“ Sú rôzne verše, ktoré by každý z vás našiel v Biblii o zmysle života alebo aké je naše poslanie. Z Izaiáša 43:7 „všetkých, čo nosia moje meno, ktorých som stvoril na svoju slávu, utvoril a urobil.“ Alebo z listu Rimanom 3:23 „lebo všetci zhrešili a nemajú Božiu slávu.“ Takže životom nezobrazujú slávu Božiu. Takto je popísaná situácia stratených ľudí. Čítame: „všetci ľudia zhrešili.“ Prečo? Lebo v živote nebola zjavená Božia sláva. Teda Pavel nehovorí, všetci zhrešili - lebo napríklad zabili, alebo kradli a podobne. Ale v prvom rade, že v ich živote nie je zobrazená Božia sláva. A to nasledujúce, čo sme hovorili: „lož, podvod, vraždy“ to je dôsledok toho, že nebola zobrazená v ich živote Božia sláva. Čo to znamená? Prvý človek, Adam, mal slávu, ktorú po zhrešení stratil. Tejto sláve Božej, máme rozumieť tak, že k nej sa človek nedopracoval svojím úsilím ale, že ju dostal od Boha a potom ju mohol odrážať ostatným. Ďalší verš, Rimanom 3:24 „Ospravedlňovaní sú zadarmo, jeho milosťou, vykúpením v Ježišovi Kristovi.“ No možno mnohí poviete: „Tak, ale to je všetko príliš teoretické. Slávu Božiu necítim, mám ju, nemám ju, neviem to presne popísať“. Ale dve kapitoly pred tým to vysvetlil Pavel v Rim. 1:23 „Slávu nepominuteľného Boha zamenili za zobrazenú podobu pominuteľného človeka, vtákov, štvornožcov a plazov.“ O čom to hovorí? Niečo bolo zamenené. A preto: „Boží hnev leží na všetkých ľuďoch ktorí hrešia,“ to hovorí tento odsek Písma, ktorý sme čítali od verša 18. Ale už v tomto verši 23 je jasné, že tento hnev Boží prichádza práve preto, že pominuteľný človek, zamenil niečo za niečo. Hodnoty sú zamenené, sú posunuté. Na jednej strane je to obrovská nezmerateľná Božia sláva, ktorá sa nedá obsiahnuť. Na druhej strane sláva pominuteľných vecí, napríklad pekný kôň a ďalšie pekné veci. Teda sláva znamená, niečo úžasné, niečo pekné nájsť v niekom - v niečom. Otázka pre kresťanov znie: „Čo považuješ za slávne? Čo je krásne v tvojom živote?“ Môže to byť prekrásny deň ako je dnes, alebo je krásne ako úžasne je prestretý stôl. Takže problém je v tom, alebo - koreň hriechu je v tom, že si jednoducho viacej cením stvorené veci, ako samotného Stvoriteľa. Aké bláznivé to bolo, keď v Starom Zákone mnohokrát čítame, že boli uctievané rôzne zvieratá alebo ich obrazy. A keď vo verši 23, čítame dokonca o plazoch a tu je už celá hlúposť modloslužby ukázaná. Boli ľudia, ktorí robili rôzne napodobeniny plazov a tým sa klaňali. Namiesto klaňania sa Tomu, ktorý síce nie je viditeľný, ale ktorý je všetkého toho Stvoriteľom. Teda poradie je také, že najvyšší, ktorý stvoril všetko, Boh, a potom postupne až ku tým plazom. Tak bláznivo to bolo zamenené, že Ten kto to všetko stvoril, bol nakoniec menej hodnotný, ako to, čo stvoril. Samozrejme, žijeme v inej dobe, v iných pomeroch Neklaniame sa, neuctievame nejaké zvieratá, plazy, potkany a podobne. Možno si povieme: „Taká modloslužba - to my predsa nerobíme.“ Áno, sú mešity kde je uctievaný Alah, ale my tam nechodíme“. Pretože je to modloslužba, je jasné, že ako kresťania tam nejdeme. Ale je to tak celkom jednoduché? Keď sa na ten verš pozrieme bližšie, zistíme, že modloslužba má niečo dočinenia aj dnes s mojím aj tvojím životom. Jednoducho čokoľvek viacej hodnotíme, čo bolo stvorené, ako samotného Stvoriteľa, tak to je modloslužba. Alebo inak povedané, na čom visí tvoje srdce, alebo na čom ľne tvoje srdce, to je tvojím bohom. Musíme čestne priznať, že mnoho vecí je v našom živote cennejšie a hodnotnejšie ako samotný Boh. Ja sám musím priznať, že sa mi aj každý deň stáva, že veci tohto sveta sú pre mňa hodnotnejšie, ako samotný Boh. Ale poďme k celkom praktickým veciam, čo sú to za veci dnešného sveta a života, ktoré sú nám kresťanom hodnotnejšie, ako samotný Boh.

V prvom rade je to téma peňazí a blahobytu. Nie nadarmo hovorí Boh: „Nemôžeš slúžiť dvom pánom“ a peniaze tu menuje ako boha. „boh tohto sveta“ (v úvodzovkách), ktorý ponúka peniaze, aby zviedol ľudí na to, aby sa mu stali hodnotnejšie ako samotný Boh, skutočný Boh. Aj my kresťania mnohokrát do tejto pasce padneme s tým, že keď máme peniaze, myslíme si, že sme zabezpečení, sme poistení cítime sa v bezpečí. A mnohokrát je to falošné, pretože skutočnú bezpečnosť nám môže dať len Boh. Skutočná bezpečnosť, istota, ktorú dáva Boh je v tom – že si zachránený pre večnosť. Inými slovami povedané: áno, nemusíme sa o svoj život strachovať, pretože Boh je tu a On nás zabezpečí a zasľúbil nám istotu a bezpečnosť. Mali by sme takto rozmýšľať, ale mnohokrát sme chytení do pasce mysle tohto sveta.

Ďalšia modloslužba alebo modla tohto života je zdravie. Ako rýchlo niekto povie: „Hej, ale zdravie je najdôležitejšie.“ Už tým menujeme svojho boha. Pretože zdravie nemá byť pre nás to najdôležitejšie. Ako náhle je zdravie v našom rebríčku hodnôt vyššie ako samotný Boh, už je pre nás bohom. Sú kresťanské spoločenstvá, kde je to uprednostňované „Boh chce na prvom mieste, aby sme boli zdraví, aby sme mali zdravie.“ Samozrejme, to prvé miesto je obrovský omyl, blud. V tom momente zdravie ako Boží dar, stojí nad Darcom. Ďalšia modla je zábava, záľuby. Napríklad ideme od nákupu po nákup, alebo od nákupného domu po nákupný dom a úplne tomu prepadneme. Alebo rýchle uspokojenie mojich záľub alebo mojich prianí, stlačením jedného gombíka. Napríklad večer, keď som sám, oddelený od mojej rodiny, stlačením jedného gombíka, som pri tom, po čom túži moje srdce, sex, porno a podobne. Alebo zhruba dve hodiny pozerať televízor, môj obľúbený program, bez ktorého jednoducho nemôžem byť. Pavel tu nehovorí: „Toto a toto nesmiete robiť!“ On nehovorí: „Toľko a toľko hodín by to nemalo trvať!“ On hovorí. „Čo je pre teba najdôležitejšie?“

Ďalšou modloslužbou, alebo modlou je vzdelanie. Hlavne v Nemecku, neviem ako je to tu. Počnúc deťmi, chúďatami, ktoré už v škôlke musia na úrovni ovládať angličtinu, musia toto a tamto ovládať, aby dostali neskôr vzdelanie, aby sa uplatnili. Vzdelanie samé o sebe je dobré. Ale otázka znie: „Prečo sa vzdelávame?“ „Čo je cieľ vzdelania?“ Keď odpoveď znie: „Pre seba.“ potom je to egocentrizmus. Áno, pre svoju prestíž, pre môj zovňajšok. A keď sa na tento verš pozrieme bližšie, tak zistíme, že trčíme v modloslužbe pekne hlboko. A teraz k tomu najdôležitejšiemu. Čo je riešením? Čo nám ukazuje Písmo? Ev. Jána 1:14 nám k tomuto niečo hovorí. „A Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami a my sme videli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy.“ Je to ako červená niť, ktorá je vedená celou Bibliou, že človek bol stvorený na Božiu slávu, aby túto slávu počas celého svojho života odzrkadľoval. Ale počnúc Adamom a Evou, končiac mnou, sme to mnohokrát odhodili preč. Oni chceli byť sami, ako Boh, chceli byť nezávislí. Prečo by mal byť stredobodom pozornosti vo všetkom Boh, nemôžem si robiť, čo chcem? Nemôžem mať slobodnú vôľu? Riešenie celej tejto dilemy, je v Ježišovi Kristovi samotnom. Pre nekresťanov nie je nič slávneho, nič vzácneho na Bohu. Ako náhle Ježiš Kristus vstúpi do môjho a tvojho života, stáva sa tvojou slávou. Je napísané: „...aby sme videli Jeho slávu.“ „Aby sme v osobe Ježiša Krista, videli Božiu slávu,“ píše Ján. Táto sláva obsahuje pravdu a milosť. Ježiš dáva odpoveď na otázku pravdy. Čo je pravda? „Ja som pravda,“ hovorí Ježiš. „Ten, kto sa mňa drží, kto vo mňa verí, ten bude vedieť, čo je pravda.“ A ďalej, sláva bola plná milosti. V Ňom sa zjavuje Boh, ktorý sa zmilováva. Nie my sme prišli, aby sme dostali milosť, ale On sa k nám sklonil, aby sa nad nami zmiloval. To, aby sme sa ešte bližšie dostali k Jeho sláve, uvidíme o niekoľko kapitol ďalej. Aby sme videli, že je to vôľa samotného Ježiša. Modlitba Ježišova z Ev. Jána 17:24 „Otče, chcem, aby aj tí, ktorých si mi dal, boli so mnou tam, kde som ja; aby videli moju slávu, ktorú si mi dal, pretože si ma miloval ešte pred stvorením sveta.“ Čo hovorí tento verš? V prvom rade učeníci a všetci tí, ktorí mu patrili mu boli daní od Otca. Teda tých, ktorých si mi dal. Tomu je venovaná pozornosť na rôznych miestach, tejto 17 kapitoly. Mohli by sme všetky verše prečítať, ale trvalo by to trošku dlhšie. Tak napríklad verš druhý: „A ako si mu dal moc nad každým telom, tak nech on dá večný život všetkým, ktorých si mu dal.“ Tu je napísané, všetkých, ktorých si mi zveril. Alebo verš šiesty: „Zjavil som tvoje meno ľuďom, ktorých si mi dal zo sveta. Boli tvoji a dal si ich mne; a oni zachovali tvoje slovo.“ Všetkých, ktorých si mi dal zo sveta. Alebo verš 9: „Prosím za nich. Neprosím za svet, ale za tých, ktorých si mi dal, lebo sú tvoji.“ Všetkých, ktorých si mi dal. Tu je všetko zhrnuté. A v Jánovi 6 je napísané: „nikto nepríde k Bohu, len keď je od Otca dané“ . Ján 6:44 „Nikto nemôže prísť ku mne, ak ho nepritiahne Otec, ktorý ma poslal. A ja ho vzkriesim v posledný deň.“ „Keby otec nepotiahol človeka ku mne, k Ježišovi, neprišli by.“ Teda, tu je to zdôraznené, že je to milosť, keď učeníci uverili v Pána Ježiša a prišli k Pánu Ježišovi. Že ty a ja veríme v Ježiša, je to preto, lebo Otec teba potiahol k Synovi. Nie preto, že by som bol nábožný, svätý, ale Otec ťa potiahol k svojmu Synovi. A tí, ktorí sú teraz pri Ježišovi, ktorí prišli od Otca, o nich je tu napísané: „tí majú byť s Ježišom.“ Prečo majú byť s Ježišom? Sú ľudia ktorí, povedia: „Preto, lebo Boh sa cíti osamotený.“ Sú takí, ktorí tvrdia a hovoria: „Áno, preto stvoril Boh človeka a ľudí, lebo sa cítil byť osamelý a znudený.“ Samotná kapitola 17 však hovorí niečo úplne iné. Tu je napísané, že: „Boh chce, aby tí, ktorí veria v Neho, pocítili a prežili lásku, ktorá je v trojici.“ To znamená, že od večnosti, keď tu ešte nebol žiaden človek - Boh mal dokonalú radosť. Otec, Syn a Duch Svätý majú od večnosti úplné dokonalé obecenstvo. Ešte verš 24: „učeníci majú byť s Ním.“ Prečo? Nie preto, že Boh alebo Ježiš je osamelý, ale „aby moju slávu videli.“ Ježiš prosí, modlí sa k Bohu, aby tento cieľ bol naplnený v tvojom živote. Aby oni videli Božiu slávu v Ježišovi. Teda nie Božia samota, ale naša túžba aby bola naplnená. Vtedy, keď budeme stále pozerať na Ježiša budeme tú slávu vidieť. Alebo verš 26. Ten hovorí ešte niečo iné: „My máme Ježiša milovať stále viac láskou, ktorou Otec miloval Ježiša.“ Keď ja niečo milujem, vtedy to má pre mňa absolútnu hodnotu. V partnerstve alebo v zasnúbení má môj partner pre mňa absolútnu prioritu. Trávim s ním veľa času, pretože ho milujem. A to je ten význam, čo Pán Ježiš hovoril, ako majú Božiu slávu vidieť na mne. A keď sa pýtaš, čo je vôľa Božia pri mne, On nehovorí: „Ty budeš mať tri deti a budeš mať takú alebo takú prácu.“ Ale vôľa Ježišova pri tebe je, aby si ty Jeho slávu videl každý jeden deň. Ale to nie je žiadna náhrada, to je to, čo Ježiš chce, úplná prvá priorita. Ja viem, sám pri sebe, že môj život je každodenný boj. Boj o to, že Ježiš má byť prioritou môjho života, vzácnejší ako všetko to, čo je okolo mňa. Takže ešte raz k tomu, prečo sme stvorení, prečítam jeden text. Z poslednej knihy Biblie, kniha Zjavenia kapitola 21, kde je opisovaný nový Jeruzalem a tu medzi iným je písané vo verši 11; Božia sláva naplňuje mesto, takže žiari ako vzácny diamant. (Zj 21:10-11 „V duchu ma preniesol na veľký a vysoký vrch a ukázal mi sväté mesto Jeruzalem, ako zostupuje z neba od Boha, ožiarené Božou slávou. Jeho jas bol podobný najvzácnejšiemu kameňu akoby krištáľovo čistému jaspisu.“) A potom ešte verše 21-22 („Dvanásť brán je z dvanástich perál, každá brána bola z jednej per¬ly. Námestie mesta bolo z rýdzeho zlata ako z priezračného krištáľu. Chrám som však v ňom nevidel, lebo jeho chrámom je Pán, všemohúci Boh a Baránok.“) Nový chrám som nevidel v Jeruzaleme, ale Pán sám, ten všemohúci Boh je jeho chrámom, On a Baránok. Kde už nie je treba, aby bolo slnko ani mesiac, aby dávali mestu svetlo. Ale bude osvetľované slávou Božou a svetlo, ktoré tu žiari je Baránok. Teda večnosť bude taká, že nebude tu už potrebné žiadne slnko, aby nás zohrievalo a ani zdroj, ktorý by nám dával svetlo. Ale sláva Baránka tu bude žiariť. Čo to znamená? Že keď budeme pozerať smerom k Bohu, smerom k Nemu, že budeme od Neho ožiarení. Ja tomu rozumiem tak, že Baránok, ktorý bol zabitý za teba, Ježiš Kristus bude úplne postačujúci v nebi, aby hrial tvoje srdce. A to je naše určenie, po všetky veky.

A ešte na záver otázka. Keď je toto naše určením pre celú večnosť, nemáme už dnes začať toto poslanie žiť? A potom si kladieme celkom praktické otázky. Čo je tebe hodnotné v tvojom každom dni? Čo je pre mňa misionára a kazateľa najdôležitejšie: „Aha, toto povolanie je moja sláva?“ Lebo ten boj o Ježiša, ten má byť vidieť každý deň, je to boj o Neho. A keď ty tu sedíš každú nedeľu, a keby tí, ktorí vedľa teba sedia vedeli, ako ty prežívaš iné dni, možno by si položili otázku: „Aha, sláva Božia ti je dôležitá alebo nie?“ Ten každodenný boj, ktorý chcete žiť, je boj o to, aby sme vedeli, že Ježiš je ten, ktorý chce každodenne naplniť celé moje srdce. A to prináša v každom dni pevné rozhodnutia. Napríklad, rozhodol by si sa, že televízor postavíš na celý týždeň do pivnice. Možno po dvoch dňoch sa staneš nervóznym. Prečo? Lebo ho potrebuješ. Keď si čestný, má pre teba určitú hodnotu, to nie je zlé. Možno niekto navrhne :„Zahoď ho preč!“ Len chcem úprimne konštatovať, že rýchlejšie zapneme televízor, zapneme počítač, ako otvoríme Bibliu. Lebo takto máš isté rýchlejšie uspokojenie. Stačí pozerať do televízora. Ale prečítaš jednu kapitolu z Biblie a pritom je možné, že ti nepovie nič. Je to ako s dobrými vecami. Na začiatku sa nezbadá hneď, že je to dobré. Ale, keď to každý deň robíš, zrazu spozoruješ, áno je to „to“, čo potrebuje moje srdce. A zrazu zbadáš, vôbec nepotrebujem, aby som hodinu pozeral televízor. Ale mojou túžbou sa stane, byť s Pánom, byť s mojou rodinou alebo s rodinou spievať pieseň o Bohu. To je to, čo mi pri rozhovoroch s ľuďmi v Nemecku napadlo. Tie hodnoty Božie, jeho nekonečnosť, jeho veľkosť, jeho láska, suverenita, to všetko je omnoho väčšie, ako sú veci tohto sveta.

Na záver povstaneme a budeme prosiť Pána aby naplnil naše srdcia. „Ďakujeme, Pane Ježišu, že Ty si tým riešením aj tohto problému. Vyznávame, že naše srdcia sú mnohokrát pri iných veciach, ako pri Tebe. A prosíme, Ťa o to, aby si nám dal vidieť Tvoju slávu. Tú slávu, keď Ty si nám vzácny v každodennom živote. Ty môžeš urobiť náš deň bez stresu. Medzi deťmi alebo v práci alebo počas štúdia v škole, alebo vo všetkom tom pokúšaní, keď veci tohto sveta sú nám hodnotnejšie ako si Ty sám. My ťa prosíme, ukáž nám aký úžasný poklad je v Tebe samom. A to môžeš len Ty a k tomu nás chceš stále, opäť viesť aby sme mali obecenstvo, aby sme mali z radosť v obecenstva s Tebou a pri čítaní Biblie. A prosíme Ťa, aby si sa nad nami zmiloval, aby si nám to daroval. Amen“