Baptisti v Klenovci píšu svoju históriu približne od roku 1905, keď sa Ľudovít Repáš (1871-1959), pracovne stretával s Jánom Šturmanom z Muránskej Dlhej Lúky. Ján Šturman (1864-1958) pracoval v bryndziarni v Ružomberku, pozdejšie v Tisovci. V Ružomberku sa začal duchovne prebúdzať. V roku 1886 si kúpil Bibliu od Jána Tattera, prvého slovenského baptistu a kolportéra.

Ján Šturman čítal Bibliu spolu s niekoľkými mladými mužmi v čitateľskom vnútromisíjnom spolku evanjelickej cirkvi. Pomaly v nich dozrievala otázka biblického krstu. Na vyznanie viery sa Šturman dal pokrstiť 29. júla 1906 vo Vavrišove. 20. augusta 1907 sa konal v Tisovci v rieke Rimava prvý krst na Gemeri. Kazateľ Norbert Čapek tu pokrstil 9 veriacich (medzi nimi aj klenovčanov), a keď sa po ďalších krstoch počet veriacich rozrástol, utvorili v Tisovci samostatný zbor, do ktorého patril aj Klenovec.

V roku 1905 sa Ján Šturman a Ľudovít Repáš presťahovali do Klenovca, kde zriadili bryndziarstvo. Pri vykupovaní syra prichádzali do styku s roľníkmi, ktorým vydávali svedectvo o spasiteľnej viere v Pána Ježiša Krista. Prvé zhromaždenia bývali v dome u Repášov.

V roku 1907, po krste v Tisovci, bolo v Klenovci 11 členov baptistického zboru. V roku 1921 ich bolo už 77. Vznik samostatného klenovského baptistického zboru sa datuje dňom 1. januára 1925 a mal 140 členov. S výstavbou modlitebne sa začalo v máji 1933 a 26. decembra 1933 bola modlitebňa otvorená! Bolo to možné za výdatnej finančnej a pracovnej obetavosti členov. Finančne najviac pomohla rodina Ondreja Antala.

Od roku 1914 majú baptisti v Klenovci vlastný cintorín, na pozemku, ktorý daroval Michal Hámoš.
Matej Škorík (1887-1960), Samuel Figuli (1885-1980), a PaedDr. PhDr. Ján Halaj Csc. založili v zbore spevokol a tamburášsku skupinu. Spevokol, práca mládeže a práca s deťmi fungujú v zbore dodnes.

V Klenovci pôsobili títo kazatelia:
Ján Šturman,
Michal Marko,
Matej Škorík,
Václav Čermák 1934 - 1945,
Vasil Vološčuk 1946 - 1956,
Emil Stupka 1956 - 1962,
Jiří Šperl 1963 - 1978,
Pavel Struhár 1981 - 1990,
Július Stupka 1990 - 2002,
Peter Makovíni 2002 - 2004,
Benjamin Uhrin 2004 - 2009,
Peter Orvoš 2010 - 2012,
Štefan Pálkovács 2013 - 2015,
Štefan Danko 2015 - ...

Všetky zásady baptistov majú jeden základ – vieru v Ježiša Krista, ako zvrchovaného Pána. Baptisti si svoje meno nevybrali sami, dali im ho iní. Bolo to označenie kresťanov, ktorí prijímajú krst ponorením v dospelom veku, ako osobné rozhodnutie na vyznanie viery v Ježiša Krista. Slávnosť krstu je dodnes veľmi radostná udalosť. Krst je symbol ukončenia starého, hriešneho spôsobu života – ponorenie do vody. Je začiatkom nového života, vzkriesenia s Kristom, lebo bez Krista nový život nie je možný. Na zmenu života nestačí viac informácií, lepšie argumenty. Treba prijať ponuku, nechať sa zachrániť Bohom skrze Ježiša Krista.

Baptisti sú kresťania, ktorí veria, že zmyslom života je láska k Bohu a k ľuďom, spojená s praktickou službou na zemi a nádejou pre večný život. Usilujú sa žiť podľa Biblie a učia sa od Ježiša Krista robiť dobre. O tom, čo prežívajú v každodennom živote s Ježišom Kristom, radi rozprávajú aj druhým ľuďom. Baptisti svoj pôvod väčšinou odvodzujú od prvého baptistického zboru v Európe, založeného v roku 1609 v Amsterdame, v Holandsku, ale dá sa vystopovať priame dedičstvo anabaptistického hnutia, ktoré vzniklo a rozšírilo sa v Európe po roku 1525 súčasne s luterskou a kalvínskou reformáciou.

Baptisti spolupracujú s evanjelikálnymi cirkvami, v Klenovci s evanjelickou cirkvou.