Rozhovor s pracovníkom Athletes in Action Tomášom Bachmayerom

pri príležitosti ich služby počas jarných prázdnin

Mohli by ste nám predstaviť organizáciu Athletes in Action?

Athletes in Action Slovensko vznikla v roku 1999. Prvým pracovníkom sa stal Milan Mitana, potom neskôr, asi v roku 2005 sme pristúpili ja s mojou manželkou Petrou. Ale momentálne sme dvaja, keďže naše manželky sú doma s deťmi na rodičovskej dovolenke. Našou túžbou je slúžiť zborom miestnej cirkvi a vyučovať ľudí o možnostiach, ktoré dáva šport na evanjelizáciu a učeníctvo. Samozrejme, súčasťou našej služby je i praktická práca, teda organizovanie rôznych športových aktivít.

Kde a pri akých príležitostiach ste už slúžili?

Ako som už spomínal, dávame dôraz na spoluprácu s lokálnymi zbormi. Takže záber po celom Slovensku je široký: od Bratislavy, cez Trnavu, Levice, Zvolen, Kráľovu Lehotu, Hnúšťu, Rimavskú Sobotu, Poprad až po Sabinov a Hermanovce. Väčšinou to boli spoločné športové kempy alebo jednorazové akcie, kde sme mohli poslúžiť s našimi nafukovacími atrakciami.

Čo máte tento na rok naplánované?

Naše leto je už takmer úplne rezerované. Budeme hosťovať dva týždne tím univerzitných študentov a v spolupráci s nimi robiť športové kempy na rôznych miestach. Samozrejme, nebudeme chýbať na CampFeste a chystáme opäť misijných výjazd do Srbska. Tento rok to budú vlastne dva: v jednom termíne vysielame dva tímy na dve rôzne miesta.

Ak by sa k vám chcel niekto pridať, čo má pre to spraviť?

Stačí sa ozvať a informovať sa, čo chystáme, prípadne kam by sme daného človeka ako dobrovoľníka vedeli zapojiť. Potom je potrebné vyplniť dotazník dobrovoľníka a spolupráci sú dvere otvorené.

Aký tím prišiel do Klenovca?

Tím som viedol ja, Tomáš Bachmayer, pracujem na plný úväzok pre Athletes in Action. Mám 33 rokov, 1 manželku a dve deti. Spolu so mnou tu boli dvaja vysokoškolskí študenti: Tomáš Ivanič (20), študuje misijnú prácu v Nitre a Evka Ďubeková, študuje angličtinu v Ružomberku. S týmito ľuďmi sme tvorili už niekoľkokrát tím, takže sme už celkom dobre zohratí. Toto bol náš tretí spoločný pobyt v Hnúšti na zimnom kempe, tak už sme celkom dobre poznali „terén“.

Ako prebiehala vaša služba v Hnúšti?

Dopoludnia sme športovali v telocvični, klasické športy ako floorball boli prestriedané rôznymi hrami a naháňačkami. Poobedia sme trávili na školskom ihrisku vonku – tam najviac frčal futbal a basketbal, ale našli sme si aj čas na vyskúšanie netradičných športov: ringo a indiaca.

Aké ste mali očakávania od pôsobenia v Hnúšti?

Prišli sme s postojom poslúžiť v čomkoľvek, kde je potreba. To sa nám, myslím, podarilo naplniť. Aj keď zozačiatku sme mali otázniky v očiach, keď decká nechodili. Ešte si pamätám časy, keď na zimný kemp prišlo 25 účastníkov a v tej telocvični to žilo. Teraz sme museli byť trpezliví, kým sa nazbierali 3-5 účastníci. Sklamaní sme ale neboli, športovali sme s tými, ktorí mali záujem a z toho sme mali radosť. Aj z toho, že sme sa mohli s deckami zdieľať o Bohu a biblických pravdách.

Ďakujeme za vašu službu, čas a ochotu :-)