Vinšujem klenovčanom radostné sviatky a hlavne veľa zdravia. V tomto období takéto priania vyslovujeme aj počujeme často. Je to milé. Znamená to, že nechodíme okolo seba nevšímavo.Hlavne to zdravie – zdôrazníme. A veľa dôvodov na radosť v kruhu rodiny. Možno sa nám mnohým splnia tieto priania. Niektorí ľudia ani nepotrebujú nejaké prianie. Všetko si vedia zariadiť,všetko sa im darí.

Aké to budú vianoce? Opýtala sa ma s plačom matka, ktorá v tomto roku pochovala syna. Iná,ktorej zomrel manžel a staral sa o ňu, pretože bola bezvládna sa opýtala:“tak čo na to povieš?“

Trochu rozumiem týmto ľuďom. Nám v tomto roku zomrela 6. ročná vnučka Ema po 3,5 ročnej liečbe rakoviny. Ako sa prihovoriť takým ľuďom, keď iba spomenutie rodinného kruhu počas vianoc pichne niekde pri srdci. Ako potešiť, keď také slová nieto. Slová jednoducho nestačia. Ako potešiť chorého, ktorý roky leží. Ako potešiť, keď sám bývam smutný.

Veľmi nám chýba vnučka. Modlili sme sa. Verili sme. A predsa trpela, a predsa zomrela. Ako to,že ešte verím v Boha? Nečudujem sa neodsudzujem ľudí ktorí v ťažkej životnej situácii stratili vieru v Boha, keď sa toho zlého v živote navalilo veľa. Hovoria:“ Toľko ako my,sa nikto nemodlil a všetko bolo zbytočne. Dali sme Bohu šancu...“ Poznám tieto slová dôverne.

Sú veľmi silné. Oznamujú, že ja človek som niekto, a kto je ten Boh, keď mi nedá čo ja chcem? Volal som aj ja k Bohu:“čo na to povieš Bože....?“ Odpoveď som dostal. Ako? Medzi mojimi myšlienkami ktoré sa už točili len nejako dookola sa predieral do pozornosti verš z Biblie. Božie Slovo: „ak veríš ? Ver mi..“ Je to o viere. O dôvere. Keď príde reč o viere, tak všetci v niečo veríme. Niečo tam hore musí byť... Je tam Niekto a je Pán - s právom rozhodovať. Aby sme sa ho nebáli, prišiel ako dieťa, žil tu ako človek. Tešil sa aj smútil aj trpel aj zomrel a vstal z mŕtvych. To chcem, aby sme o Bohu vedeli, že sú to nielen reči o porozumení o poľutovaní, ale o skutočnej pomoci. Lebo nikto z ľudí nemôže dať silu, keď už nieto síl. Nikto nemôže dať nádej, ktorá siaha až za hrob, ale Boh áno.

Radostná správa pre tých, ktorí sa tešia, alebo netešia na tohoročné vianoce je táto. Je tu šanca pre mňa aj pre teba, že všetko čo nás trápi, povieme Ježišovi. Že ho potrebujeme. Veď vianoce sú o tom, že Boh prichádza na pomoc tomu kto ho potrebuje a povie mu to. Ale čo vtedy, keď nám niekto zomrie, ako je to? Tak to je prekvapenie. Ježiš povedal že nám išiel pripraviť miesta. Nebo je realita existuje. Je to lepšie a krajšie ako najkrajšie vianoce. Lebo tam budeme s Ježišom, a s tými ktorí zomreli. Vinšujem vám, aby ste prežili už tieto vianoce s Pánom Ježišom.

Ján Kováčik