Hladinu duchovného života zboru je ťažko možno zachytiť stručnými zápismi. Ale predsa je potrebné zaznamenať, že súbežne s opravou modlitebne vedie sa v zbor aj zápas za duchovnú obnovu. Na zborových zhromaždeniach sa preberajú myšlienky o účinných modlitbách. Z túžby po plnom modlitebnom zápase vznikol aj návrh, aby sa pred prvou nedeľou v piatok večer uskutočnila modlitebná chvíľa za očistenie, za prebudenie. Dobrovoľne je treba spojiť modlitby s pôstom. Kiež by sa náš Pán k nám priznal.

Na oblastné cvičenie mužského spevokolu pricestovali brat J. Kremský z Bratislavi už vo štvrtok dňa 13. 12. 1984 a večer požehnane poslúžil na text Luk. 4:17-2217I podali Mu knihu proroka Izaiáša. A keď otvoril knihu, našiel miesto, kde bolo napísané: 18Duch Pánov nado mnou; lebo pomazal ma zvestovať chudobným evanjelium, [uzdravovať skrúšených srdcom] poslal ma hlásať zajatým prepustenie a slepým navrátenie zraku, utláčaným oslobodenie, 19a zvestovať vzácny rok Pánov. 20Keď zavrel knihu a vrátil ju služobníkovi, sadol si. Oči všetkých v synagóge upierali sa na Neho. 21A On im začal hovoriť: Dnes sa naplnilo toto Písmo vo vašich ušiach. 22A všetci Mu prisviedčali, obdivovali slová milosti, ktoré vychádzali z Jeho úst, a hovorili: Či Tento nie je syn Jozefov?“, Sk. 10:38-4238ako Boh Duchom Svätým a mocou pomazal Ježiša Nazaretského, ktorý chodil, dobre činil a uzdravoval všetkých diablom posadnutých, pretože Boh bol s Ním. 39A my sme svedkami všetkého, čo činil v Judsku a v Jeruzaleme, ako Ho aj zamordovali, povesiac Ho na drevo. 40Toho Boh vzkriesil v tretí deň a dal Mu zjavovať sa 41nie všetkému ľudu, ale svedkom, Bohom vopred vyvoleným, nám, ktorí sme s Ním jedli a pili po Jeho zmŕtvychvstaní. 42A sám prikázal zvestovať ľudu a svedčiť, že On je ten Bohom ustanovený sudca živých a mŕtvych.“ Zdôraznil zvlášť myšlienku, že Pán Ježiš nás oslobodzuje. Všetko smiem, ale ničím a nikým nebudem ovládaný.

V sobotu 15.12. 1984 pri cvičení spevu (odpoludnia) mali sme spoločné rozvažovanie nad témou o duchovnom obživení. Boli to veľmi požehnané chvíle.

Po dlhšom čase bol v našom zhromaždení opäť zahraničný hosť, kazateľ Ľvovského zboru, ktorý má okolo 1000 členov. Prišiel knám ako osobný hosť kazateľa Struhára. Zoznámili sa v Ľvove pri ceste našich kazateľov do ZSSR.

Predstavil sa ako oduševnený kazateľ. Hovoril v nedeľu dopoludnia na text 4. Moj. 14: 24 „Avšak svojho služobníka Káléba, pretože v ňom bol iný duch a dokonale sa ma verne pridŕžal, uvediem do krajiny, do ktorej vošiel, a jeho potomstvo ju dostane do vlastníctva.“ veriaci človek je človek viery, Kalef bol obyčajný, ako my, len mal vieru. Preto vošiel do zasľúbenej zeme. Potrebujeme pevnú vieru pre nový život.

Aj v pondelok večer nám slúžil na tému z Jakuba 5:13-1813Trpí niekto medzi vami? Nech sa modlí. Raduje sa niekto? Nech spieva žalmy. 14Je niekto chorý medzi vami? Nech si zavolá starších zboru a nech sa modlia nad ním, keď ho v Pánovom mene pomazali olejom. 15A modlitba z viery zachráni chorého a Pán ho pozdvihne. A ak sa dopustil hriechov, odpustí sa mu. 16Preto si vyznávajte navzájom hriechy a navzájom sa modlite za seba, aby ste sa vyliečili. Mnoho zmôže v účinkoch modlitba spravodlivého. 17Eliáš bol človek podrobený utrpeniu ako vy. Ale horlivo sa modlil, aby nepršalo, a nepršalo na zemi tri roky a šesť mesiacov. 18A zase sa modlil, a nebo dalo dážď a zem vydala úrodu.“ Vyzval za neprestajné modlitby, nimi sa zbližujeme s Bohom, dostávame sa na cestu posvätenia, dostávame silu pre život duchovný.

Po zhromaždení v osobných rozhovoroch nám priblížil život veriacich v Ľvove. Ročne ich pribúda okolo 70 členov. Nech Pán požehná jeho prácu v Ľvove i u nás.

Nebadane prišiel koniec roku a s ním aj dni plné radosti – Vianoce. Vianočné sviatky aj tohto roku započali naše deti. Zhromaždenie na štedrý deň sa započalo o 16:00 hod. Sestry, ktoré viedli besiedku pripravili s deťmi bohatý program básní, spevov, rozhovorov. Zhromaždenie bolo plné jasotu. Vďaka Pánovi za deti, za rodiny, za možnosť prežívať požehnané chvíle v duchovnej rodine.

Prvý sviatok vianočný niesol sa v znamení textu Ján 10:1-131Veru, veru vám hovorím: Kto nevchádza do ovčinca dvermi, ale inokade prelieza, je zlodej a lotor. 2Kto však dvermi vchádza, je pastier oviec. 3Tomu vrátnik otvára, ovce počúvajú jeho hlas, a on volá po mene svoje ovce a vyvádza ich. 4Keď vyženie všetky svoje [ovce], ide pred nimi a ovce ho nasledujú, pretože poznajú jeho hlas; 5cudzieho však nebudú nasledovať, ale utečú od neho, pretože nepoznajú hlas cudzích (ľudí). 6Ježiš im povedal toto prirovnanie, ale oni nerozumeli, čo im hovoril. 7I povedal im Ježiš znova: Veru, veru vám hovorím: Ja som dvere k ovciam. 8Tí, čo prišli predo mnou, sú samí zlodeji a lotri, ale ovce ich neposlúchali. 9Ja som dvere. Keď cezo mňa vojde niekto, bude spasený; vojde i vyjde a nájde pastvu. 10Zlodej prichádza, len aby kradol, zabíjal a hubil; a ja som prišiel, aby mali život, a to v hojnej miere! 11Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier život kladie za ovce. 12Nájomník a ten, čo nie je pastier, a ovce nie sú jeho, (keď) vidí prichádzať vlka, opúšťa ovce a uteká, a vlk ich chytá a rozháňa; 13[nájomník uteká], pretože je nájomník, a nedbá o ovce.“ Pán Ježiš je pastier, ktorý vodí k živým vodám k Duchu Svätému. Kiež by sme túžili vždy po týchto vodách.

Posledný deň v roku. Večer o 20:00 hod zhromaždili sa všetci členovia na Silvestrovskú slávnosť. Zhromaždenie viedol brat Antalík Stanislav. Úvodné slovo k modlitbám povedal brat kazateľ Vološčuk na tému „Zložte všetko.“ Teraz započnime opäť v novote.

Téma večera bola: „Žatvy je mnoho“ - Mat. 20:1-161Kráľovstvo nebeské je podobné človeku hospodárovi, ktorý vyšiel na úsvite najať si robotníkov na vinicu. 2Zjednal robotníkov za denár na deň a poslal ich na vinicu. 3O deviatej hodine vyšiel zase a videl, že iní stoja, zaháľajúc na námestí. 4A povedal im: Choďte aj vy na vinicu, a čo bude spravodlivé, dám vám. 5A oni šli. Keď potom vyšiel o dvanástej a o tretej poobede, urobil podobne. 6A keď vyšiel o piatej večer, našiel tam iných stáť, i povedal im: Čo tu stojíte, zaháľajúc celý deň? 7Odpovedali mu: Nikto nás nenajal. Povedal im: Choďte aj vy na vinicu [a čo bude spravodlivé, dostanete]. 8Keď sa zvečerilo, povedal pán vinice svojmu šafárovi: Zavolaj robotníkov a vyplať ich, počnúc od posledných až do prvých. 9Prišli tí, čo boli najatí o piatej hodine večer, a dostali po denári. 10Keď prišli prví, mysleli si, že dostanú viac, ale aj oni dostali po denári. 11A keď dostali, reptali proti hospodárovi: 12Títo poslední pracovali hodinu, a urobil si ich rovnými s nami, ktorí sme znášali bremeno dňa i páľavu slnka. 13On však odpovedal jednému z nich: Priateľ, nekrivdím ti; či si sa nezjednal so mnou za denár? 14Vezmi, čo je tvoje, a choď! Ja však tomuto poslednému chcem dať toľko ako tebe. 15Či nemám právo urobiť so svojím, čo chcem? A či zazeráš na mňa preto, že som dobrý? 16Tak budú poslední prvými a prví poslednými, [lebo mnoho je povolaných, ale málo vyvolených].“ Hovorili starší bratia, mládež mala pekný program. Piesne spevokolu aj príhovory bratov niesli sa v znamení vďaky za prežitý rok, za požehnanie a v znamení prosby Pána žatvy, aby nás On vystrojil svojou mocou pre prácu na Jeho vinici a k väčšej odvahe zvestovať evanjelium.

Slávnostné novoročné kázanie kazateľa zboru br. Pavla Struhára bolo založené na texte Žalm 74:12 „Veď Boh je mojím kráľom odpradávna, On spôsobuje spásne skutky na zemi.“ Tento verš dostal zbor do nového roku. Brat kazateľ zdôraznil, že satan vnáša do cirkvi vždy nové rozpory. Nemáme ich prehlbovať, ale dať sa viesť Kráľovi, ktorý pôsobí opačne – dáva vždy nové a nové spasenie.

Modlitebný týždeň sa konal v dňoch 6.-13. Januára 1985 a mal ústrednú tému: „S Kristom zo smrti do života.“ Účasť bola dobrá. Spoliehame na Božie vedenie.