Rád by som vám povedal niečo o sebe, o tom čo som prežil za posledné mesiace. Scenár aj réžiu tohto príbehu má vo svojich rukách Pán Ježiš. Niektorí ma poznáte viac, niektorí menej a niektorí vôbec, ale to nie je dôležité, dôležité je že všetci poznáme Pána Ježiša. Všetko, čo budem hovoriť, bude o Ňom. Aj keď sa v príbehu objavia reálne osoby, ľudia ktorí žijú medzi nami, všetko to bude na Jeho slávu.

Je to už pár rokov, čo som prijal Pána Ježiša a pochopil som, že naozaj je Niekto, kto je nad nami. Žil som s tým vedomím, ale chýbala tam hĺbka. Mylne som hľadal naplnenie a uspokojenie vo svetských radostiach (ak to tak mám povedať). Rôznymi „barličkami“ som si pomáhal naplniť svoj život spokojnosťou a radosťou. Bez toho, aby som si to uvedomoval sa môj život (hlavne duchovný) prepadával do stále väčšej priepasti a prázdnoty. V tom čase sa môj život zastavil. Tým dôvodom bolo ochorenie našej dcéry Emky a v priebehu pár mesiacov tiež strata zamestnania. Vtedy som pochopil: "Aha, niečo sa deje a nie je to úplne v poriadku!" Naraz tie všetky svetské radosti akoby odišli preč a nemal som sa čoho chytiť. Pochopil som, že jediný u koho môžem hľadať podporu a pomoc je Pán Ježíš. Začal som Ho hľadať. Časom sa situácia u nás doma nejako vykryštalizovala, dokonca prišlo obdobie, kedy sa Emka mala dobre a dokonca bola „zdravá“. Takže sa to aj vo mne vnútorne upokojilo. Mal som pocit, že teraz môže byť už len dobré a ďakoval som Pánovi, aj keď som si stále uvedomoval ten „Damoklov meč“, ktorý nad nami visel v súvislosti s Emkinou chorobou.

Pred pár mesiacmi sa diagnóza vrátila. Vtedy som pochopil, že to, čo som si myslel doteraz, nie je úplne tak. A že práve teraz je tá chvíľa, kedy prichádza rozhodujúci zápas. Preto som prijal, že teraz musím ísť veľmi dôsledne za Pánom. Aj okolnosti, tomu tak „nahrali.“ Pre Ester, bolo všetko tak náročné, takže všetko súvisiace s Emou som viac­‑menej absolvoval ja. V tom čase sme hľadali blízkosť niekoho, kto by s nami zdieľal našu bolesť a trápenie. Som veľmi rád, že bratia a sestry z Modrého Kríža nám podali pomocnú ruku a boli ochotní s nami zdieľať, to čo sme denne prežívali. Tam začalo moje skutočné obrátenie. Na modlitbách a v pokání som odovzdal svoj život Pánovi. Odovzdal som mu všetku špinu môjho života a On na vo Svojej nekonečnej milosti očistil a odpustil mi. Ďakujem Mu za to, aj keď si uvedomujem, že na to neexistujú správne slová, ktoré by mohli vyjadriť hĺbku vďaky! V deň môjho obrátenia, som prosil Pána o slovo a On mi dal slovo od proroka Daniela z 12. kapitoly 1. – 3. verš:

„V tom čase povstane veľké knieža, Míchaél, ochranca synov tvojho ľudu. Nastane čas súženia, akého nebolo od začiatku národa až doteraz. Božstvá Tamúz alebo Adonis. V tom čase však bude zachránený tvoj ľud i každý, kto sa nájde zapísaný v knihe. Mnohí z tých, čo spia v prachu zeme, sa zobudia: jedni pre večný život, ale druhí na večné zavrhnutie a hanbu. Múdri sa budú skvieť ako jas oblohy a tí, čo mnohých privedú k spravodlivosti, budú ako hviezdy na večné veky. “

V tej chvíli, keď som úprimne zo srdca prijal Pána Ježiša a on prijal mňa, som si presne neuvedomoval, čo to znamená. Postupne ako plynuli mesiace, som stále viac chápal, čo všetko On v mojom živote znamená. Aj cez súženie a bolesť, ktorú nám Emkina choroba prinášala, som dochádzal k povzbudeniu a radosti. Najmä pri čítaní listu apoštola Pavla Korintským, ktorý mi naozaj veľmi pomohol. Najzlomovejší moment nastal, keď nám pán doktor oznámil, že Emu už nie sú schopní liečiť. Nezrútil som sa pod tlakom tejto správy! Práve naopak. Druhý deň som si v Biblii opäť otvoril list 1. Korintským 4. kapitolu 1. – 5. verš:

„A tak nech nás každý pokladá za Kristových služobníkov a za správcov Božích tajomstiev. Od správcov sa nežiada nič iné, len aby sa každý preukázal ako verný. Mne však najmenej záleží na tom, či ma súdite vy alebo ľudský súd. Ba ani sám sa nesúdim. Lebo ničoho som si nie vedomý; to ma však ešte neospravedlňuje. Veď Pán je ten, kto ma súdi. Preto nesúďte nič predčasne, kým nepríde Pán. On vynesie na svetlo, čo je skryté v tme, a odhalí zámery sŕdc. Potom každý dostane pochvalu od Boha.“

Práve tu som prijal, že ľudské súdy lekárov, vôbec nie sú dôležité, smerodajné. Dôležité je to, čo chce Pán Ježiš. Primälo ma to modliť sa, ďakovať a prosiť o milosť, o zázrak uzdravenia našej milovanej dcéry Emky. V tom čase som veľmi ocenil blízkosť a pochopenie môjho svokra Janka Kováčika, ktorý s nami trpezlivo a s láskou zdieľal náš smútok, ale aj radosť z Pánovej blízkosti.

V ďalších dňoch som hľadal odpovede na svoj otázky čítaním listu apoštola Pavla Korintským. Pán Ježíš, mi pri čítaní tohto listu, deň čo deň nenápadne naznačoval, že nie je podstatné dávať dôraz na to, čo sa deje v tomto momente, v tomto krátkom časovom úseku nášho života. V porovnaní s večnosťou, to bol iba taký malý bod, moment, nič neznamenajúci v tom, čo je cieľom toho všetkého a to je večnosť a večný život v nebi. Postupne som to pochopil a ďakoval som za to Pánovi. Keď nastal ten deň kedy si Pán Ježiš Emku vzal, malo to pre mňa dve roviny. Tú ľudskú, to bola tragédia, smútok, prázdno a duchovnú, že Pán Ježiš vo svojej úžasnej milosti touto duchovnou rovinou prekryl všetko to ľudské. Aj preto dnes môžem pevne stáť, nemať zlomený hlas a slzy v očiach, preto môžem normálne fungovať, normálne žiť, pretože máme nádej, že Emka je v nebi u nášho Pána, kde je o ňu postarané, kde sa má dobre a nič jej nechýba. Pán Ježiš jej tam pripravil nový príbytok a nový život. My sa tešíme na to, že sa s ňou raz stretneme. Máme nádej v tom, že konečne sa jej dostalo, toho, čo v živote tu na zemi nemohla prijímať. Aj keď jej život bol taký krátky, bol úžasný. Ona si to pravdepodobne ani neuvedomovala, my sme si to uvedomili až po jej odchode. Uvedomili sme si, že z Pánovej milosti vykonala úžasnú službu, že nás primäla k tomu, aby sme prijali v plnosti Pána Ježiša, že množstvo nám neznámych ľudí primäla k modlitbám a k blízkosti a naplneniu ich života Božou láskou a Božím Duchom!

Som vďačný za to, že vám to môžem hovoriť a môžem mať srdce naplnené Božou láskou a Jeho pokojom. Moja túžba je každý deň hľadať Pánovu pravdu, hľadať Jeho vôľu a podľa toho konať a žiť. Už nemám iný zmysel v živote. Teším sa na to, ako sa raz vo večnosti stretneme s Pánom Ježišom aj so všetkými drahými, ktorí nás predišli.