Jób 38,1–41

1 Takto odpovedal Hospodin Jóbovi z búrky: 2 Ktože to zatemňuje zámer nevedomými slovami? 3 Opáš si teda bedrá ako chlap, budem sa ťa pýtať a ty ma poučíš. 4 Kde si bol, keď som kládol základy zeme? Povedz, ak niečo rozumné o tom vieš! 5 Kto určil jej rozmery — veď to vieš! — kto nad ňou natiahol šnúru na meranie? 6 Do čoho sú zapustené jej piliere, kto položil jej uholný kameň, 7 keď ranné hviezdy spoločne jasali a všetci Boží synovia radostne výskali? 8 Kto uzatvoril more vrátami, keď vyvrelo z lona zeme, 9 keď som mu dal oblak za odev a temné mračno ho obvinulo, 10 keď som mu stanovil medzu, a dal závoru a vráta, 11 keď som povedal: Potiaľto smieš prísť, ďalej nie, tu sa zlomí pýcha tvojich vĺn? 12 Azda si niekedy v živote dal rozkaz ránu a dal si poznať rannej zore jej miesto, 13 aby uchopila zem za okraje a boli z nej vytrasení zločinci? 14 Vtedy sa zem mení ako hlina pod pečatným valčekom a všetko sa ukáže vo farbe ako šaty. 15 Bezbožným bude však svetlo odoprené a ich pozdvihnuté rameno bude zlomené. 16 Vari si došiel až k prameňom mora a po dne prahlbiny si sa prechádzal? 17 Azda sa ti odkryli brány smrti, na vráta tieňa smrti si pozeral? 18 Uvedomil si si šírku zeme? Povedz, ak si ju celú spoznal! 19 Kde je cesta k príbytku svetla a kde má miesto tma? 20 Vedel by si ju odviesť k jej hranici a preskúmať chodníky k jej domu? 21 Určite to vieš, veď vtedy si sa narodil a veľký je už počet tvojich dní! 22 Došiel si k zásobám snehu a videl si zásoby ľadovca, 23 ktoré udržujem na čas úzkosti, na deň boja a vojny? 24 Kadiaľ vedie cesta ta, kde sa delí svetlo, a odkiaľ sa ženie východný vietor na zem? 25 Kto utvoril korytá pre povodeň a kto pripravil cestu pre búrkové mračno, 26 aby pršalo na ľudoprázdnu krajinu, na púšť, kde niet človeka, 27 aby sa napojili spustošené a pusté miesta a vzišla mladá tráva? 28 Vari má dážď otca, alebo kto splodil kvapky rosy? 29 Z čieho lona vyšiel ľad a kto porodil nebeský srieň? 30 Voda stuhne na kameň a zamrzne hladina nad hlbinou. 31 Zviažeš vari Plejády reťazami alebo uvoľníš povrazy Orióna? 32 Vyvedieš azda v pravý čas hviezdy zverokruhu a určíš dráhu Veľkého a Malého voza? 33 Poznáš azda zákony nebies a určuješ ich vládu na zemi? 34 Keď zakričíš na oblak, pokryje ťa záplava vôd? 35 Posielaš azda po blesky, aby prišli a povedali: Tu sme!? 36 Kto dal ibisovi múdrosť alebo kto dal kohútovi rozum? 37 Kto vo svojej múdrosti poráta oblaky a kto povylieva nebeské mechy, 38 takže prach stuhne ako zliatina a hrudy zeme sa zlepia? 39 Vari ty pre levicu ulovíš korisť a nasýtiš hlad levíčat, 40 keď sa krčia v ležoviskách a striehnu skryté v húštine? 41 Kto pripraví krkavcovi úlovok, keď jeho mláďatá volajú k Bohu a blúdia bez potravy?

Už ste boli v moci a rukách nejakého iného človeka? Napríklad, niekto o Vás rozhodoval v zamestnaní, či ostanete, alebo vás prepustia? Alebo v škole ste na skúške tŕpli, či Vás profesor nechá prejsť, alebo Vás vyhodí? Alebo je tu z Vás niekto, komu niekto siahal dokonca na život? Kto niečo také zažil, určite vie, že to nebolo veľmi príjemné. To sú veci, keď rozhodujú detaily, sympatie, vystupovanie človeka. Počul som, že na skúške na vysokej škole zaváži i slušné oblečenie. Niekde zaberie drzosť a nekompromisnosť, inde zase pokora, ohľaduplnosť a pokoj. Vždy je to však veľmi nepríjemná vec.

Aj ja som bol v mojom živote mnohokrát v situácii, keď som sa ocitol v moci iného človeka, no nakoniec sa ukázalo, že aj nad týmto človekom je vyššia moc – Boh.

Pre časovú obmedzenosť spomeniem teraz len jeden takýto príbeh z môjho života, keď som sa ocitol v moci človeka ale nakoniec rozhodol Boh.

Bolo to tesne pred koncom jedného školského roka počas môjho štúdia na strednej škole, keď som zistil, že môj celkový prospechový priemer bude o niečo vyšší, ako bola stanovená hranica pre vyplácanie štipendia. Poberal som štipendium vo výške 630 korún a len pre porovnanie, môj otec nosil domov mzdu, myslím okolo, 1600 korún. Takže, ak by som prišiel o toto štipendium, asi by sa mi to veľmi ťažko rodičom vysvetľovalo. Problém však bol v tom, že už som mal takmer všetky známky s predmetov uzatvorené, len z nemilovanej Matematiky som mal prospech medzi 2 a 3. Ak by mi vyhovovala 3, tak som s tým nemusel robiť nič, no ak som chcel mať 2, bolo potrebné zájsť za profesorom Matematiky a požiadať ho o opravné preskúšanie. Bola to pre mňa, ako mladého kresťana, v tej dobe ťažká skúška. Modlil som sa za to k Bohu, prosil som ho o odpustenie, že som takto dopadol a hovoril som mu, že ho prosím o pomoc nie preto, že chcem mať z Matematiky 2 ale preto, aby som aj naďalej mohol poberať to štipendium, ktoré bolo pre našu mnoho početnú rodinu dôležité. No a tak som potom s malou dušičkou požiadal profesora o preskúšanie. Nebolo to vôbec ľahké. Profesor sa veľmi zadivil, že chcem zabojovať o 2 a aj mi naznačil, že sa mi to zrejme nepodarí. A tak nadišla tá strašná hodina Matematiky. Cez prestávku, pred touto hodinou som sedel v lavici, pred sebou som mal otvorenú učebnicu kde bol na jednej jej strane uvedený vyriešený príklad ako vzor a tak som sa sklonený nad týmto príkladom modlil: ,,Pane, ak by som dostal tento príklad alebo jemu podobný, tak by som to zvládol. Prosím Ťa pomôž mi.“ Začala sa hodina a profesor Matematiky ma ihneď vyvolal pred tabuľu s posmešnou poznámkou, že Kováčik chce ukázať že má na to, aby dostal na konci roka 2. V triede nastal šum a profesor sa začal prechádzať po triede a popod nos si mrmlal: Čo vám dať? Čo vám dať?“ Trvalo to, pre mňa, neskutočne dlho a necítil som sa veru najlepšie. Odrazu, ako sa tak prechádzal po triede, zastal pri moje lavici, zahľadel sa do mojej učebnice Matematiky, ktorú som si nechal otvorenú na strane s tým príkladom, nad ktorým som sa modlil a povedal. Tak píšte! No a začal mi diktovať ten príklad. V prvom momente som sa nazdal, že sa mi to len sníva, no keď ma okríkol, že čo nepíšem, precitol som, príklad som napísal na tabuľu a s trasúcimi kolenami a spotenými rukami som ho bravúrne vyriešil. Pán profesor bol z toho celý hotový a konštatoval, že aj keď z toho nie je nadšený, cení si moju odvahu a upravuje mi koncoročnú známku z Matematiky na 2. Neviete si predstaviť moje pocity, tú úľavu, radosť, ale hlavne vďačnosť k Bohu. Bolo to pre mňa, mladého kresťana, veľmi povzbudzujúce, preto že som vôbec nepochyboval o tom že tu zasiahol Boh, ktorý vypočul moju modlitbu.

Byť v rukách niekoho iného je nepríjemné. Je to pocit bezradnosti, bezmocnosti. Človek by sa rád vzpieral, staval na zadné, ale sú situácie, kedy s tým nič neurobí a nepomôže si. Môžete sa obhajovať, vysvetľovať, mať množstvo poľahčujúcich okolností, ale niekto iný rozhoduje a záleží iba na ňom, či sa dá, alebo nedá ovplyvniť.

My sme si na začiatku prečítali rozhovor Pána Boha s Jóbom. Tohto biblického muža už všetci poznáme. Len pripomeniem, že bol veľmi bohatý a zámožný, ale jeho rodinu začali postihovať nepríjemné veci. Najprv prišiel o svoj veľký majetok, potom mu zabilo všetkých sedem detí a nakoniec prišiel o zdravie. No, a po tom všetkom zbalila kufre aj manželka, pretože v takej pozícii už nevydržala. V tej chvíli to bolo pre Jóba oveľa zložitejšie a ťažšie, ako to bolo v mojom príbehu, ktorý som Vám porozprával a ,,HAPPY END“ bol ešte v nedohľadne. Jób sa neocitol v moci iného človeka ako to bolo v mojom prípade, ale s dovolením Boha sa ocitol priamo v moci satana.

Je len logické, že Jób chcel vedieť už len jediné: „PREČO?“ Dopytoval sa Boha, hádal sa so svojimi priateľmi, ktorí ho obviňovali z nejakého veľmi závažného hriechu, ale k ničomu rozumnému nedošli. Jób si nebol vedomý toho, žeby spáchal nejakú veľkú ohavnosť. No, a po všetkom tom hľadaní konečne prehovoril k Jóbovi Boh.

Nemáme predstavu, ako sa Jób s Bohom rozprával, akým spôsobom komunikovali, ale určite vieme, že Jób strašne chcel vedieť, prečo toľko zla prišlo do jeho života. Vo svojich výrokoch voči Bohu pri rozhovore s priateľmi bol veľmi odvážny. Hlavne niektoré výroky boli na pokraji rúhania, ale Pán Boh to akceptoval. Akoby uznal, že situácia Jóba bola nanajvýš vážna a že ním lomcovali všetky emócie. Dobre, človek môže byť vo svojich otázkach rozhorčený a rozčarovaný, môže sa až s Pánom Bohom hádať, ale mali by sme vždy pamätať na to, kto Boh vlastne je.

Božia reakcia bola taká trochu „od veci“ však? Jób sa dopytoval Boha na príčiny svojho nešťastia a Pán Boh namiesto odpovede sa začal pýtať Jóba: „Kto si?“ Je to čudná argumentácia: Kde si bol, keď som kládol základy zeme?

Čudná otázka, veď Jób sa nedohadoval s Bohom o tom, kto stvoril svet, dokonca ani nad tým, či existuje alebo neexistuje Boh vôbec neuvažoval. Tak, prečo Pán Boh vytiahol takúto vec, ako je stvorenie sveta? Od 38.kapitoly v knihe Jób až po 41.kapitolu sa nachádza Božia odpoveď Jóbovi a všetko je to pripomenutie toho, čo Boh utvoril, čo všetko na tomto svete spravuje a riadi, o čo všetko sa stará a čo svojou mocou udržuje. Ale v celom tom dlhom Božom monológu nie je nič o vysvetlení Jóbovho utrpenia. A to je veľmi čudné.

Človek túži porozumieť Bohu, chce pochopiť jeho kroky a rozhodnutia a nedostane sa mu toho mnohokrát v konkrétnych veciach, na ktoré sa pýta. Naopak, Pán Boh sa Jóbovi snaží vysvetliť nejaké široké a ďaleké súvislosti, snažil sa mu trochu priblížiť, kto vlastne je. Preto tie slová o tom: Kde si bol Jób, keď som ja kládol základy zeme…keď som povedal moru, až potiaľ môžeš ísť a nie ďalej. Bola to výzva: Jób, nože skús konečne pochopiť súvislosti!

Predstavte si len takú bežnú záležitosť, akou je počasie. Dnes sa napríklad bude 50 ľudí v okolí Klenovca modliť, aby zajtra bolo pekné počasie, lebo potrebujú cestovať autom, alebo ísť k lekárovi. Ale ďalších 50 túži ísť s deťmi na lyžovačku a potrebovali by trochu snehu. Aj jedni aj druhí sa modlia úprimne. Ako Pán Boh túto obyčajnú vec vyrieši? Komu vyhovie, koho vypočuje, koho zamietne? Aké všetky súvislosti musí pospájať, čo všetko musí zobrať do úvahy? Myslíte si, že by sme to vedeli pochopiť? A to je len nejaké smiešne počasie.

Ale, čo choroby a smrť, ktoré zasiahnu do našich životov, ktorými nás Pán Boh vychováva a učí? Niekoho poníži, iného tým privedie k pokániu a niekomu tým pohrozí, alebo sa len týmto spôsobom pripomenie. Vážne chorá mama v rodine poznačí výchovu detí, ovplyvní lásku manželov, poznačí a ovplyvní starých rodičov, kolegov v práci, susedov i známych. Nikdy to nie je iba jeden jediný človek.

Jedna vážna choroba poznačí a ovplyvní 10, 20, či 50 ľudí. Jedna smrť poznačí a ovplyvní 100, či 200 ľudí, alebo aj viac. Často na to myslím, prečo sa to stalo, koho tým chcel Boh osloviť, koho možno pribrzdiť v nejakej pýche, koho doviesť na kolená? Komu sa možno pripomenúť ako zdvihnutý prst? Možno niektoré dôvody nikdy nespoznáme a nikdy nezistíme, čo tým Pán Boh myslel.

Lebo Boh je Boh, on pozná a vidí súvislosti tohto sveta a keď sa niečo stane, je to preto, lebo to má svoj dôvod. Podľa mňa to nie sú náhody, nezmyselné šťastia, či nešťastia, ale premyslené a uvážené veci, ktoré majú svoj zámer.

Jób chvíľu počúval Boha, ktorý sa mu snažil vysvetliť, že jeho život a jeho osobná tragédia je súčasťou Božieho sveta a veľkých plánov. A Jóbovi to došlo a povedal Bohu: Hovoril som o tom, čomu som nerozumel, o veciach, ktoré mi boli príliš divné a neznáme.

Nakoniec vieme z Biblie, že tu sa nekončí príbeh Jóba. V 42.kapitole knihy Jób sa dočítame, že Boh vrátil Jóbovi majetok v dvojnásobnej hodnote, vrátili sa k nemu aj jeho príbuzní a narodilo sa mu ešte 7 synov a 3 dcéry, o ktorých sa dozvedáme, že v kráse za im nemohla vyrovnať žiadna žena v zemi. Toto všetko si potom Jób mohol užívať ešte 140 rokov. Nedozvedáme sa, koľko sa celkom dožil, len na konci je veta: ,,A tak zomrel Jób súc starý a sýty v dňoch“(Jób 42:17).

Tento svet je ako komplikovaný hodinový mechanizmus, kde jedno ozubené koliesko zapadá do druhého a všetko je so všetkým nejako pospájané a jedno druhé ovplyvňuje. A s týmto celým organizmom má Pán Boh svoj cieľ a k tomu cieľu ho vedie. A ja a aj vy, bratia a sestry, sme súčasťou tohto zložitého sveta. Ak pootočíte v hodinách jedno koliesko, potočíte o nejakú časť všetky ostatné, a to sú tie súvislosti, s ktorými Pán Boh musí počítať, a s ktorými on kalkuluje. Ale my ich nevidíme.

Dnešná nedeľa nám teda hovorí o veľkosti a nepochopiteľnosti Boha, ale aj o súvislostiach, ktoré v tomto svete sú, a ktoré my nepoznáme, a veľakrát sme ako Jób. Hovoríme o veciach, ktoré sú príliš zložité a pre nás neznáme.

A tak milí bratia, sestry, drahí prítomní. Keď sa nám v živote stane, že sa ocitneme v situácii, keď vnímame svoje ohrozenie zo strany neprajných ľudí alebo v nemoci alebo utrpíme stratu toho najbližšieho človeka. Vnímajme a buďme si plne vedomí toho, že Boh na mňa nezanevrel a ani ma menej nemiluje, naopak. Veď pre moju záchranu obetoval to najdrahšie čo mal – svojho Jednorodeného Syna Pána Ježiša. Vie o mne a ponúka mi svoju oporu a lásku a toto moje vnímanie Božej blízkosti si nenechajme zobrať pocitu, že tomu, čo sa so mnou alebo mojimi blízkymi deje, momentálne akosi alebo vôbec nerozumiem. Dôverujme mu, že On je naozaj nad všetkým a že aj ja, taký nepatrný v celom tom súkolesí jeho stvorenstva mám pre Neho význam. No nie je to úžasné?

AMEN

Kovond 26.10.2014