"Čítať medzi riadkami"
Prečo čítať medzi riadkami
Milí moji súrodenci v Pánovi Ježišovi Kristovi. Dnešná doba a to, čo sa deje okolo nás, nás "cvičí" v tom, aby sme sa učili čítať maličké písmenká v zmluvách a medzi riadkami vidieť to, čo tam napísané nie je.
Začiatkom tohoto mesiaca (jún 2012) som dostal informačný list od jedného obchodného partnera, kde upozorňoval, že spoločnosti Cslink a SKYLINK zavádzajú poplatky aj za tzv. programy "GRÁTIS." Po mnohých dopytovačkách a pátraniach sa mi podarilo zistiť, že Obchodná inšpekcia nemá nič proti zmene obchodných podmienok, lebo zmluva to dovoľuje. Ani reklama na grátis programy, ktorá sľubovala, že zákazník "raz zaplatí a potom pozerá" – nebola klamlivá. Podobne ani dopyt na ministrerstvo nič nepriniesol, lebo... Jednoducho, problém majú ľudia, ktorí nečítajú zmluvu medzi riadkami a nerozmýšľajú medzi riadkami. Ukážkový príklad z praktického života.
Na rozdiel od tejto skúsenosti, Božie slovo neskrýva medzi riadky nejaké podvodné konanie alebo niečo, čo by nás mohlo poškodiť alebo zraniť. Skôr nás nabáda vnímať to, čo je akoby nenapísané, a poznávať tým Toho, ktorý Božie slovo nechal pre nás napísať. Nejde tu o vytvorenie novej teológie, objavenie dogmy, ktorú ešte "nikto nepozná," či získanie tajného Božieho odkazu. To vôbec nie, veď skryté veci nám Boh zjavil v Pánovi Ježišovi Kristovi (Kol 1:26b). Kristus, ktorý žije v nás, nedovoľuje vzniku konšpiračných teórií, či heréz.
Objavením skytých vecí v Biblii je skôr zistenie skutočností, ktoré pri písaní jednotlivých textov boli niekde na pozadí alebo vytvárali východiskovú situáciu, či dejový rámec (ak je možné hovoriť o deji).
Čítaný text
Základom dnešného uvažovania je text zapísaný v Písme v liste Filemonovi: verše 7 – 17. Ústrednou postavou textu nie je Filemon, ani Pavol, ale otrok ONEZIMOS. Jeho meno sa spomína v Biblii len dvakrát, v liste Kološanom a liste Filemonovi. Čím bol teda tento muž tak pre Boha dôležitý, že mu venoval jeden celý apoštolský list, písaný Pavlom a odoslaný Filemonovi? Bolo to spôsobené tým, že Onezimos sa stal neskôr "veľkým zvieraťom v cirkevných kruhoch"? alebo je v tom niečo iné? Čo nám Boh chce na Onezimovi ukázať?
Onezim(os)
Onezimos bol otrok. Sluha. V časoch prvej cirkvi otroci v rímskych provinciách boli majetkom svojho pána. Ako v dnešnej dobe bicykel, koník alebo notebook. Nemali volebné právo, sociálne zabezpečenie, dôchodkové poistenie, často krát ani meno alebo inú identitu. Mená ako "Štvrtý" – tie boli úplne bežné. Onezimos ale meno má. Znamená niečo ako užitočný, prospešný. Ak aj Pavol píše Filemonovi, že mu bol neužitočný (V11), jeho meno prezrádza, že v skutočnosti užitočný bol.
Cirkevná tradícia hovorí, že Filemon pre nejaký "prešlap" – zpreneveru, či krádež – uteká od svojho pána do Ríma, kde vo väzení stretá Pavla, starého známeho z domu svojho pána Filemona. (Tam totiž bývali zhromaždenia kresťanov a je veľká pravdepodobnosť, že Onezimos tam už Pavla v minulosti stretol). Pavol Onezima obráti na vieru. On mu za to posluhuje. Po čase posiela Pavol svojho zverenca späť k Filemonovi, aby sa Filemon rozhodol ako s Onezimom naloží. Ten mu na podnet Pavlovho listu odpúšťa a daruje mu slobodu. Onezim sa vracia späť k Pavlovi, kde mu naďalej posluhuje. Svojou horlivosťou za kresťanstvo neskôr získava dobré meno medzi kresťanmi a stáva sa biskupom, pôsobiacim v Malej Ázii, Macedónii a Efeze.
Táto tradícia sa opiera o biblické korene – listy Kološanom a Filemonovi, ale ide aj nad ich rámec. Okrem spisov cirkevných otcov (napr. sv Ignác) a cirkevnej tradície nemáme relevantné informácie o jeho ďalšom pôsobení.
Ale to nevadí. To dôležité, čo nám Boh chce povedať cez Onezima, nájdeme napísané medzi riadkami. Osobne si myslím, že dôvodom, prečo bol list Filemonovi kanonizovaný, nebol vplyv biskupa Onezima, ani jeho vzťah s Pavlom, nebolo to ani prepojenie s listom Kolosenským, ale špeciálne Božie posolstvo, ktorým nám chce niečo ukázať.
Onezimos (ako) neužitočný?
Ako Filemonov otrok bol Onezim, podľa Pavla, neužitočný. V absolútnych intenciách tomu neverím, inak by ho Filemon asi nebol u seba držal. Jeho neužitočnosť zrejmä vyplýva zo zlého skutku, ktorým sa proti svojmu pánovi previnil. Strach z trestu a túžba po slobode ho ženú z domu otroctva k vytúženej slobode.
Sloboda trochu inak
Sloboda mu nepriniesla to, po čom túžil. Došiel až do Ríma a skončil vo väzení. Nevedno presne, či tam skončil preto, že (podľa tradície) vyhľadal Pavla, aby sa mu zdôveril, alebo preto, že ho jednoducho "zabásli," ale vidíme, že sa Onezim napokon v tom väzení po boku Pavla ocitá. Navyše, Onezimovo otroctvo stále trvá. Je to otroctvo jeho duše, ktorá je obťažená hriechom. Čo presne dlžil Onezimos svojmu pánovi, ani koľko toho bolo, presne nevieme. Na základe vlastných skúseností môžem potvrdiť, že na sume, ani type dlhu nezáleží. Sám dlh, sám hriech, vytvára väzenie duše, otroctvo, ktoré stále trvá.
Obraz naších dní
A tu môžeme vidieť prvý odkaz, skytý medzi riadkami. Odkaz ľuďom našej doby. V snahe vyhnúť sa jednému otroctvu, vrháme sa do otroctiev iných. Naša motivácia, samozrejme, nie je hľadať, obrazne povedané, putá, väzenie, ale voľnosť, slobodu. V snahe uniknúť prázdnote naších životov alebo ťažobe kritických situácií, či len tak, "z princípu," opúšťame otroctvo týchto skutočností a hľadáme slobodu, často krát v drogách, sexe, rock&roll-e, hrách, hazarde, práci, pilnom štúdiu. Snahou prerušiť neslobodu našej existencie stávame sa dvojnásobnými otrokmi. Naše prvé otroctvo – podobne ako Onezimovo postavenie otroka u Filemona – nekončí, naopak, začína iné otroctovo. Otroctvo tela, duše, prostopaš, či závislosti, neustále zaťažovanie svedomia, ktoré je už natoľko otupené, že nevládze ani volať "z ďalekého brehu," a tak to končí. Snaha nájsť slobodu končí ešte väčším otroctvom.
...prosím ťa o svoje dieťa, ktoré som ja splodil vo svojich putách ...
Ďalší obraz - obraz nového začiatku - nachádzame až v 10. verši. Začíname tušiť, že obrátenie Onezima nebolo len formálne, ale znamenalo skutočný nový začiatok. Stretnutie s Ježišom, ktorý tak ovplyvnil Pavlov život, priniesol skutočnú zmenu. Vidíme to aj vo vyjadrení v 11. verši:
- kedysi neužitočný
- teraz i mne, i tebe užitočný
- odišiel na krátky čas
- aby si ho mal na veky.
Zmena v Onezimovom živote mala skutočne osudové dôsledky. Pre neho samého, ale aj pre ľudí v jeho okolí. Slová ako "užitočný," "prijať" nám ukazujú ozajstnú premenu, ozajstný nový život. Zvláštne je, že sa o tom dozvedáme nie priamo, od Onezima, ale sprostredkovane od Pavla, ktorý má autoritu a ktorého slovo znamená "TOTO sa skutočne STALO."
Nový život začína, otroctvo pokračuje
Z istého pohľadu sa Onezimova situácia stáva ešte absurdnejšou ako bola na začiatku. V jeho živote nastáva zmena, ale otroctvo nekončí. Práve naopak – stáva sa trojnásobným otrokom Pavlovým, otrokom Kristovým (ako učeník Pána Ježiša Krista – čo nám Božie slovo ukazuje na mnohých miestach) a neprestáva byť otrokom Filemonovym. Jediné otroctvo, ktorého sa zbavil, je otroctvo hriechu, ktoré vnímame v zlom svedomí. Ale stačí to? Nedostal sa náš Onezim "z blata do kaluže"? Dovoľte mi Vám to priblížiť jednou scénkou... Scénka, pieseň číslo 443. (scénku si môžete vypočuť v nahrávke)
Zmenou situácie nedošlo k zmene stavu. Človek po obrátení k Bohu neprestáva byť človekom. Podstatná črta človečenstva "patriť niekomu" nebola eliminovaná. Stále tu je. Človek ako stvorenie patrilo Bohu, ale hriechom od neho odišlo, aby patrilo do sféry vplyvu toho zlého. Kristus nás vracia tam, kde patríme, ale potrebuje na to využiť vyššiu autoritu, než má "náš terajší pán, teda ten zlý."
Príkladnú situáciu opisuje aj Ježiš v svojom vyučovaní o silnom ozbrojencovi, ktorý stráži svoj majetok (Lk 11. kapitola). Alebo sú to známe fakty, že ľudia, ktorí sú závislí (od čohokoľvek) môžu byť oslobodení pôsobením ešte silnejšej závislosti, závislosti na Duchu Svätom, na Ježišovi, na Bohu.
Pavol svoju autoritu využíva na to, aby Onezimovi ukázal, kam patrí a že je tam opäť prijatý (V14). Podobne Kristus pôsobením svojho Ducha ukazuje ľuďom, ktorí túžia po pomoci, po záchrane, po spasení, kam patria a že sú deťmi Božími. (známe verše z evanjelia Jána 1:12).
Why worry? ... (Prečo sa báť? ...)
Na pomenovanie poslednej časti dnešnej služby som si požičal názov jednej veľmi známej piesne od Marka Knopflera "Why worry." Je to taká romantická skladba, často sa hráva na svatbách a pri sobášnych aktoch. Vyjadruje aj otázku, ktorá vyplýva zo situácie ľudí okolo nás. Prečo sa (ľudia) boja? Prečo sa bojíme plnej závislosti na Kristovi, keď vidíme, že prináša do nášho života dobré veci? Prináša riešenia na mnohé problémy, s ktorými sa stretávame, v ktorých žijeme a ktoré možno aj sami produkujeme?
Je to akási utkvelá predstava, že človek chce byť nezávislý a slobodný? V konečnom dôsledku nezávislý a slobodný človek neexistuje. Každý je závislý – na ľuďoch okolo, na práci, na peniazoch. Chceme byť nezávislí od Boha? Je to vôbec možné? Je možné byť nezávislým od vzduchu, ktorý dýchame? Možno neveríš v Boha, ale to nemení nič na Jeho existencii. Nemusíš veriť, že vzduch existuje (veď ho nevidno..ha ha), ale aj tak si na ňom úplne závislý. Keď som pred niekoľkými rokmi ochorel na zápal pohrudnice a zápal pľúc, Boh mi ukázal, čo znamená, keď človek dýcha a predsa sa dusí. Moja kapacita pľúc bola vtedy dosť malá a navyše, každý nádych mi spôsoboval veeeľké bolesti. Neznesilteľné bolesti. Dusil som sa – a naokolo bolo vzduchu dosť. Vďaka Bohu, pomohol mi opäť dýchať, ale od vtedy si vážim vzduch i svoje pľúca.
Ak vnímaš, že tvoj život má niečo spoločné s Onezimom, je to dobre. Na ktorejkoľvek časti jeho života sa nachádzaš, či už hľadáš útek z otroctva, či sa cítiš ako vo väzení alebo sa naopak učíš byť v novom vzťahu – vzťahu s Ježišom, vedz, že Boh má o teba záujem a chce, aby tvoj pohľad na to "patriť Ježišovi," či "byť závislý na DUCHU SVÄTOM" prinášali viac radosti, viac pozitívnych emócií do tvojo života, viac skutočnej slobody, ktorá pramení práve vo vzťahu s Ním!
Božie požehnanie! Mt 11:28-30