Koncom Januára bol u nás na návšteve brat kazateľ Tomáš Kohút z Lučenca a slúžil výkladom slova z knihy proroka Izaiáša 26:7-20.

Cesta spravodlivého je priama, ty vyrovnávaš chodník spravodlivého. Na ceste tvojich súdov, Hospodin, dúfame v teba, tvoje meno a spomienka na teba je túžbou duše. Moja duša túži po tebe za noci, aj duch v mojom vnútri ťa hľadá za úsvitu. Keď svoje súdy vykonávaš na zemi, obyvatelia sveta sa priúčajú spravodlivosti. Keď sa však bezbožnému preukáže milosť, nepriučí sa spravodlivosti. V krajine čestných bude konať zvrátene, neuvidí Hospodinovu vznešenosť. Hospodin, tvoja ruka je zdvihnutá, ale nevidia ju. Nech vidia tvoju horlivosť za ľud a nech sa hanbia, nech oheň strávi tvojich nepriateľov. Hospodin, ty nám daruješ pokoj, veď aj všetky naše diela si za nás urobil! Hospodin, náš Boh, vládli nám iní páni než ty, ale my vyznávame iba tvoje meno. Mŕtvi neožijú, tiene zosnulých nepovstanú; potrestal si ich a vyhubil, vymazal si každú spomienku na nich. Rozmnožil si národ, Hospodin, rozmnožil si národ, preslávil si sa, rozšíril si všetky hranice krajiny. Hospodin, v úzkosti volali k tebe, v tiesni tíško prosili, keď si ich trestal. Ako keď má tehotná žena porodiť, zvíja sa a kričí v bolestiach, takí sme boli aj my pred tebou, Hospodin. Počali sme, zvíjali sme sa a porodili sme vietor. Nepriniesli sme záchranu krajine a nevyšli z nás nijakí obyvatelia sveta. Tvoji mŕtvi budú žiť, ich telá vstanú. Prebuďte sa a plesajte, vy, čo ležíte v prachu! Veď tvoja rosa je rosou svetla a zem vydá tiene mŕtvych. Poď, môj ľud, vstúp do svojich izieb, zatvor za sebou dvere, na chvíľu sa skry, kým nepominie hnev.