Ďaľšiu radostnú udalosť prežíval celý zbor. Brat Vladko Kováčik s manželkou priniesli do zhromaždenia svoju dcérku. Požehnanie vyprosil kazateľ Struhár a slovo pre rodičov povedal na základe textu Marek 7:24-3024Potom vstal a odišiel odtiaľ do končín týrskych [a sidonských]. Vošiel do domu, lebo nechcel, aby niekto zvedel o Ňom. Ale nemohol sa utajiť, 25lebo hneď počula o Ňom žena, ktorá mala dcéru posadnutú nečistým duchom; prišla a padla Mu k nohám. 26A tá žena bola Grékyňa, rodom Sýrofeničanka. Prosila Ho, aby vyhnal z jej dcéry démona. 27Ale On jej povedal: Nech sa najprv deti najedia; lebo nie je dobre vziať chlieb deťom a hodiť šteňatám. 28Ona Mu však odvetila: Áno, Pane, ale aj šteňatá jedia pod stolom z omrviniek po deťoch. 29Nato jej povedal: Pre tieto (tvoje) slová: Choď! Démon vyšiel z tvojej dcéry. 30Odišla teda domov a našla dieťa ležať na posteli; démon už vyšiel z neho.“ Všetci máme vo viere brať silu k výchove detí. Nech aj toto dieťatko vedie Pán po svojej ceste.

Bola opäť prvá nedeľa v mesiaci, chvíľa pri Pánovej večeri. Miesto, na ktorom sme vídavali brata P. Brádňanského ostalo prázdne.

Na všetkých v zbore doľahol neobyčajný smútok. Veď Pán života a smrti odvolal jedného z najpotrebnejších, najhorlivejších, najvernejších. Dňa 15. 05. 1984 pri práci na oprave modlitebni prechladol. Patril medzi štyroch bratov v dôchodku (O. Antalík, J. Pap, P. Brádňanský, P. Ostrica) na ktorých spočívala najväčšia ťarcha práce pri oprave modlitebne. Pracovali aj v nečase. Ochorenie na chrípku bolo dosť silné. Potom sa brat liečil doma. Bolesti sa však prudko zhoršovali. Miestny lekár pripisoval ich len chrípke. Po príchode do nemocnice zistili, že má perforované slepé črevo. Pri operácii zistili, že stav je takmer beznádejný. Operačný zákrok prišiel neskoro. V noci z 2. na 3. Júna 1984 Pán ukončil jeho trápenie a povolal ho k sebe.

Brat Pavel Brádňanský narodil sa dňa 11. 01. 1920 vo veriacej rodine na Paseke na Klenovských vrchoch. Celú mladosť prežil s rodičmi na „majetku.“ Jeho starší brat Janko odišiel za prácou na južné Slovensko. Pretože jeho rodičia patrili k prvotinám v zbore a tým aj k najhorlivejším členom, dochádzal s nimi pravidelne do zhromaždenia. Často pešo z Paseky do Klenovca. Bol svedkom nadšenej práce svojich rodičov pri budovaní modlitebni a sám sa do nej radostne zapájal. Pozdnal tak v praktickom živote krásu úprimného kresťanského života. Pánovo pozvanie prijal, uveril a dal sa pokrstiť v rieke Rimave.

Za manželku si vzala sestru Zuzanu Balciarovú z nie veľmi vzdialeného „majetku“ od Paseky. Pochádzala tiež z veriacej rodiny. Pán im požehnal tri deti: Dobrunku, Janka a Milana.

Celá rodina sa zapájala do obetavej práce v zbore. A tak aj jeho deti poznali moc Pánovu pre požehnaný rodinný život. Modlitebný zápas rodičov a starých rodičov bol naplnený. Všetky tri deti uverili v Pána a radostne za ním kráčajú.

Pre svoju vľúdnu a milú povahu, ktorou ho Pán obdaril pre jeho duchovnú čistotu a úprimnosť bol zvolený už v mladých rokoch za diakona zboru. Pracoval však všade aj v spevokole aj keď kratšiu dobu a v staršovstve. Spolu so svojimi synmi postavili si nový dom v Klenovci, kde spolu žili v Pánovej blízkosti.

V dobách kolektivizácie opustil majetok na Paseke, ktorý pripadol klenovskému JRD a sám začal pracovať na družstve. Pracoval tam nadšene a obetavo, ako na svojom. Preto aj tam bol svetlom, svedkom Ježišovej moci v živote veriaceho človeka. Celý život prežil v práci na poli, Pán ho obdaril zdravím a požehnal rodinu. A predsa uprostred pokojných rokov, kedy ešte mohol byť užitočný v rodine i na Pánovej vinici, Pán ho odvolal k sebe. Často sú Božie cesty veľmi divné, nám nepochopiteľné. On to však vie. Preto mu dôverujeme. Preto Ho prosíme, aby milostivo vzal do rúk jeho rodinu a viedol ju cestou do nebeskej vlasti. Aby aj jeho potomstvo – vnukovia a vnučky vyvolili si cestu za Pánom, po ktorej tak radostne kráčal a po ktorej ho Pán tak požehnanie viedol. A nám, pamätníkom jeho života zostane vždy vzorom nadšenia, túžby po čistom a úprimnom živote, vzorom vľúdnosti, zhovievavosti a trpezlivosti. Ale snáď naviac vzorom láskavosti ku všetkým vzorom rozsievača pokoj. Vďaka Pánovi za jeho život.

Na pohrebe bolo neobyčajné množstvo ľudí a bratstvo z Lučenca, z Muránskej doliny a z Popradu. Živým slovom Božím na rozlúčku slúžili kazatelia: Pavol Struhár, Ján Miháľ, Pavel Kondáč z Lučenca a brat Olexa z Jelšavy.

Po dlhom čase navštívil zbor brat kazateľ Vološčuk. Požehnane slúžil na text Rim. 5:1-131A tak ospravedlnení z viery máme pokoj s Bohom skrze svojho Pána Ježiša Krista. 2Skrze Neho dostal sa nám vierou aj prístup k milosti, v ktorej stojíme. A chválime sa nádejou slávy Božej. 3No nielen to, ale sa chválime aj súženiami, lebo vieme, že súženie vedie k vytrvalosti, 4vytrvalosť k osvedčenosti, osvedčenosť k nádeji. 5A nádej nezahanbuje, lebo láska Božia je nám rozliata v srdciach skrze Ducha Svätého, ktorý je nám daný. 6Veď Kristus, keď sme ešte boli slabí, v určený čas umrel za bezbožných. 7Lebo za spravodlivého sotvakto umrie, aj keď sa za dobrého azda niekto umrieť odhodlá. 8Ale Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus umrel za nás, keď sme boli ešte hriešni. 9O čo skorej budeme teda zachránení od hnevu skrze Neho, keď sme teraz ospravedlnení Jeho krvou?! 10Lebo ak sme boli zmierení s Bohom smrťou Jeho Syna už vtedy, keď sme boli nepriatelia, o čo skorej budeme zachránení Jeho životom, keď sme zmierení?! 11Nielen to, ale aj chválime sa Bohom skrze svojho Pána Ježiša Krista, skrze ktorého sme teraz došli zmierenia. 12Preto ako skrze jedného človeka hriech prišiel na svet a skrze hriech smrť - tak smrť prišla na všetkých ľudí, pretože všetci zhrešili. 13Až do zákona bol totiž hriech na svete, hriech sa však nepočíta, keď nie je zákon. “ a zdôraznil potrebu života preplneného láskou k iným.

Na záver školského roka a ku dňu mamičiek pripravili sestry z besiedky milú slávnosť s pekným programom básní, piesní a rozhovorov. V tejto službe účinkovali z besiedky: Dada Kováčiková, Stanka Kováčiková, Katka Kováčiková, Peťko Kováčik, Lenka Kováčiková, Ondrík Kováčik, Noemka a Beňo Brádňanský, Renátka Nürbergerová. Z dorastu to boli: Ľubko Šramo, Milan Antalík, Ester Kováčiková, Marek Kováčik a Radovan Vološčuk.

Školy ukončili: Gymnázium v Hnúšti – Zuzka Antalíková, Mirka Kováčiková, Strednú odbornú strojnícku v Brezne – Ivan Šramo, Strednú zdravotnícku v B. Bystrici – Dadka Papová. Vďaka Pánovi za pomoc a prosíme za múdrosť a ďalšie vedenie v práci.

Zbor navštívil kazateľ Ján Vichopeň zo Vsetína (bol na návšteve u J. Kováčika) a poslúžil na text Skutky 3:1-131V modlitebnú hodinu o tretej popoludní vystupovali Peter a Ján do chrámu. 2Práve priniesli muža, chromého od narodenia, ktorého každý deň kládli ku chrámovým dverám, takzvaným Krásnym, aby si pýtal almužnu od tých, čo vchádzali do chrámu. 3A ten, keď videl Petra a Jána vstupovať do chrámu, prosil si od nich almužnu. 4Peter a Ján zahľadeli sa uprene na neho a povedali: Pozri na nás! 5I podíval sa pozorne na nich, lebo dúfal, že dostane niečo od nich. 6I povedal mu Peter: Striebra, zlata nemám, ale čo mám, to ti dávam: v mene Ježiša Krista Nazaretského [vstaň a] choď! 7Nato ho chytil za pravú ruku a zodvihol. A hneď zmocneli mu nohy a kĺby, 8takže vyskočil, postavil sa na nohy, chodil a vošiel s nimi do chrámu, chodil poskakujúc a chváliac Boha. 9A všetok ľud videl, ako chodí a chváli Boha. 10I poznali ho, že je to ten, čo sedával pri chrámových Krásnych dverách a prosieval o almužnu; a zachvátil všetkých údes a vytrženie nad tým, čo sa s ním stalo. 11A keďže sa potom pridržiaval Petra a Jána, všetok ľud zbehol sa k nim do siene, takzvanej Šalamúnovej, a všetci boli prestrašení. 12Keď to Peter videl, prehovoril k ľudu: Mužovia izraelskí, čo sa divíte tomuto? Alebo čo hľadíte na nás tak uprene, akoby sme svojou silou alebo zbožnosťou boli spôsobili, že chodí! 13Boh Abrahámov, Izákov, Jákobov, Boh našich otcov, oslávil svojho Služobníka Ježiša, ktorého ste vy vydali a zapreli pred Pilátom, keď Pilát usúdil, že Ho treba prepustiť. “ zdôraznil myšlienku potreby života v moci Ducha Svätého.

Brat Ján Bálint – Štefan z cirkve bratskej v Bratislave bol na návšteve u J. Kováčika a požehnane slúžil na text Mat. 18:21-3521Vtedy pristúpil Peter a spýtal sa Ho: Pane, keď sa brat previní proti mne, koľko razy mu odpustiť? Až do sedem razy? 22Ježiš mu odpovedal: Nehovorím ti, že až do sedem razy, ale až do sedemdesiatkrát sedem razy! 23Preto podobné je kráľovstvo nebeské človeku-kráľovi, ktorý chcel účtovať so svojimi sluhami. 24Keď začal účtovať, priviedli mu jedného, ktorý mu bol dlžný desaťtisíc talentov. 25Pretože nemal čím zaplatiť, rozkázal ho pán predať aj so ženou, aj s deťmi a so všetkým, čo mal, a zaplatiť. 26Sluha mu však padol k nohám a prosil ho: Pozhovej mi a všetko ti zaplatím! 27A pán sa zľutoval nad sluhom, prepustil ho a dlh mu odpustil. 28Keď tento sluha vyšiel, stretol jedného zo svojich spolusluhov, ktorý mu bol dlžný sto denárov. Chytil ho a škrtil hovoriac: Zaplať, čo si dlžný! 29Jeho spolusluha padol [mu k nohám] a prosil ho: Pozhovej mi a zaplatím ti! 30On však nechcel, ale odišiel a uvrhol ho do väzenia, dokiaľ by dlh nezaplatil. 31Keď jeho spolusluhovia videli, čo sa stalo, náramne sa zarmútili, šli a rozpovedali svojmu pánovi všetko, čo sa prihodilo. 32Vtedy predvolal si ho pán a povedal mu: Ty zlý sluha, celý dlh som ti odpustil, pretože si ma prosil; 33či si sa nemal aj ty zmilovať nad svojím spolusluhom, ako som sa aj ja zmiloval nad tebou? 34A rozhneval sa jeho pán a odovzdal ho mučiteľom, dokiaľ by nezaplatil celý dlh. 35Tak i môj Otec nebeský urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi [jeho previnenia].“ Predložil výzvu k úprimnému nasledovaniu Pána. U mládeži za prítomnosti aj starších priblížil podstatu učenia Islamu, budhizmu a hinduizmu. Pracoval v Indii a premietal zaujímavé diapozitívy.