Na pozvanie zboru prišiel k nám opäť brat Švec, tajomník ÚRS. Urobil prehliadku prác pri oprave modlitebne a slúžil Slovom Božím na text Rim. 14:1-61 Slabého vo viere sa ujímajte, (a) nie, aby ste posudzovali jeho zmýšľanie. 2 Jeden verí, že môže všetko jesť; slabý je len zeleninu. 3 Kto je (všetko), nech nepohŕda tým, kto neje (všetko), a kto neje (všetko), nech nesúdi toho, čo (všetko) je. Veď Boh ho prijal. 4 Kto si ty, že súdiš cudzieho sluhu? On svojmu Pánovi stojí, alebo padá. Ale bude stáť, lebo Pán má moc udržať ho. 5 Niekto súdi, že jeden deň je viac ako druhý; iný zas súdi, že všetky dni (sú rovnaké). Len nech je každý úplne presvedčený o svojom. 6 Kto zachováva (niektorý) deň, Pánovi ho zachováva, [a kto nezachováva (niektorý) deň, Pánovi ho nezachováva]. A kto je (všetko), Pánovi je, lebo Bohu ďakuje; kto však neje (všetko), Pánovi neje, a tiež Bohu ďakuje.“ Zdôraznil, že nikto nemá žiť sám sebe. Často si myslíme, že sme stredom, že iní majú žiť pre nás. Nie nielen, že nežijú pre nás, ale ani my nežijeme pre seba. Dal by Pán, aby sme žili pre Pána a pre blížnych.

Po mnohých prípravách a odkladoch, konečne prišiel k nám aj brat predseda ÚRS, kazateľ Pavel Titěra. Pobudol u nás aj s manželkou niekoľko dní, zistil ako sa uviedol v práci nový kazateľ a slúžil nám veľmi energeticky na tému o viere. Veriaci človek je bojovník, nie utiahnutý jedinec, ale bojovník.

Sestra Titěrová, predsedníčka sestier nám povedala pekná slová zo Žalmu 105:17-1917 poslal pred nimi muža, Jozefa, ktorého predali za otroka. 18 V klade mu zvierali nohy, dostal sa do želiez, 19 kým sa len nesplnilo jeho slovo a reč Hospodinova ho neospravedlnila.“ o tom, že Pán nás očisťuje aj prostredníctvom neveriacich v práci - vedie k trpezlivosti, k láske.

Od prvých dní v roku 1983 započali sa prípravy na opravu modlitebne. Bolo jednomyseľne rozhodnuté rozdeliť opravu na tri etapy:

  1. Vymenit železné okná za drevené a opraviť vonkajšiu omietku, postaviť novú galériu.
  2. Pristavať k modlitebni prístavbu – krstiteľňu so šatňami
  3. Dokončiť úpravu interiéru modlitebne.

V roku 1983 sa počítalo s vykonaním prác prvej etapy. Výrobu okien podľa návrhu br. Mathausera vybavil brat St. Antalík v Hnúšti (OSP). Pre opravu omietky bolo rozhodnuté postaviť drevené lešenie. Samovýrobu žrdí vybavil na lesnom závode brat Vološčuk. Výrobu ždrí pri Skorušine riadil brat O. Antalík a P. Brádňanský dňa 22. 03. 1983.

Lešenie okolo modlitebni sa postavilo v mesiaci apríli. V máji sa odstránila celá omietka z modlitebne, pretože sa zistilo, že nie je veľmi dobrá ani na zdanlivo plných plochách. Práca bola namáhavá a prašná, ale bola vykonávaná s nadšením. Všetci bratia sa chytili diela.

V mesiaci jún vymenili sa okná, staré sa vybrali a založili sa nové. Po odstránení vonkajšej omietky dôkladne sa vyčistili a prehĺbili fugy do hĺbky 1 cm.

Dňa 25.06.1983 odstránila sa stará galéria v modlitebni. Začiatkom júla sa brigádnicky natierali okná základnou farbou.

Dňa 08. 07. 1983 sa nahadzovala omietka. Zišlo sa 37 bratov z Klenovca, Hronca, Lučenca, P. Draviec, B. Bystrice a R. Píly. Omietka sa robila bielym cementom a pridávalo sa čerstvé mleté vápno z Tisovca. Bolo veľmi horúco a omietka prudko vysychala. Na zadnej stene a na priečelí sa začala odlupovať už v odpoludňajších hodinách. A tak popri veľkej radosti bolo nám smutno, že sa práca nevydarila. Zistilo sa, že vápno nebolo v Tisovci dobre vypálené.

Opraviť sa to nedalo, preto sme od 11. 07. 1983 započali opäť odstraňovať omietku na čelnej stene a zo severnej steny. Medzitým sme dali prachové vápno zahasiť.

Dňa 12. 07. 1983 prišiel na naše pozvanie brat Plavka z Bratislavy a spolu s bratom O. Antalíkom robili profilované omietky okolo okien.

V mesiaci júli a auguste nahodila sa nová omietka. Veľké brigády sa už neorganizovali, vypomáhali domáci bratia murári O. Antalík a St. Antalík. Veľmi výdatne pomáhal brat Sýkora Arpád z Lučenca a brat Tomáš Kizek z Hronca.

V druhej polovici augusta boli vykonané klampiarske práce, čistenie odpadových žľabov a ich natieranie.

Začiatkom septembra sa započalo so stavbou lešenia na galériu. 03.12.1983 po položení armatúry sa betónovala galéria. Touto prácou sa ukončili hlavné práce pri oprave modlitebne v r. 1983. Prvá etapa bola takto ukončená. Pán Boh sa k práci predivne priznával. Vlieval nám nadšenie i chuť do práce. Pracovalo sa pravidelne v pondelok, stredu, piatok a sobotu. V utorok a štvrtok bolo zhromaždenie. Na opravách sa odpracovalo približne 3900 hodín. Denne sa viedol denník s odpracovanými hodinami. Najväčšia ťarcha prác spočívala na našich bratoch dôchodcoch. Brat O. Antalík odpracoval viac ako 650 hodín, brat P. Brádňanský 430 hodín, brat Pap viac ako 350 hodín a brat P. Ostrica viac ako 310 hodín. Z ostatných najviacej odpracoval brat J. Kováčik – 460 hodín. Ostatní okolo 300 hodín.

Pri prácach sa aktívne zúčastňovala aj mládež a dobrovoľníci. Sestry sa obetavo striedali pri varení v kuchyni. Každú sobotu pripravovali výdatný pokrm.

Radostný a nadšený prístup všetkých našiel ohlas aj medzi tými, ktorí pozorovali našu prácu. Bola nesporne svedectvom Božej prítomnosti a pomoci. Vzdávame mu za to úprimnú vďaku a prosbu o silu k ďalšej práci.

Po roku bola tu opäť radostná udalosť. Do manželského stavu vstúpil náš brat Milan Brádňanský. Za manželku si vzal sestru Aničku Štrauchovú zo Smižian. Pretože sa v modlitebni intenzívne pracovalo, vykonala sa sobášna pobožnosť v evanjelickom kostole za prítomnosti početného príbuzenstva. Je to v histórii zboru prvý takýto prípad. U vedúcich predstaviteľov došlo k porozumeniu a súhlasu.

Požehnanie pre ich životy vyprosil predseda Rady BJB pre Slovensko, brat kazateľ Ján Kriška na text Luk. 12:31-32<31 Ale hľadajte radšej Jeho kráľovstvo, a tamto bude vám pridané. 32 Neboj sa, malé stádočko, lebo zaľúbilo sa vášmu Otcovi dať vám kráľovstvo.“

Spevokol zaspieval tri pekné svadobné piesne. Odchádzali sme s túžbou, aby zvestované slovo našlo úrodnú pôdu v srdciach mnohých poslucháčov aj v ich živote.

Konečne sa splnila túžba zboru - brat kazateľ vstúpil do stavu manželského. Táto radostná udalosť sa odohrala v Tekovských Lužanoch, požehnanie pre nich vyprosil kazateľ Poloha.

Obidvaja boli potom privítaní v klenovskom zbore, dňa 18.12.1983. Všetci zo srdca im prajeme mnoho radosti a požehnania v ich novej rodine a zmocnenie od Pána pre spoločnú cestu v krásnej službe pre Pána.

Vianočnú a Silvestrovskú slávnosť sme mali po dlhom čase v spodných miestnostiach. Bolo nám tesnejšie, ale požehnane. Bol medzi nami brat J. Kremský s rodinou a na Silvestra aj brat V. Vološčuk – kazateľ. Obidvaja požehnane poslúžili.

Deti aj mládež mali živý program a spolu sme sa radovali z toho, že náš Pán prišiel a žije v nás.

Silvestrovskú slávnosť pripravil a viedol brat J. Kováčik na tému: „Kráľovstvo Božie“ na text Rim. 14:17 „Lebo kráľovstvo Božie nie je jedenie a pitie, ale spravodlivosť, pokoj a radosť v Duchu Svätom. “ Odzneli mnohé pekné slová, úvahy, básne. Ale najdôležitejšie bolo to, že sme si uvedomili, že Pán nás pozval do svojho kráľovstva, aby sme v ňom žili a aj iných k Nemu volali. Vstúpili sme do nového roku s prosbou o Božiu prítomnosť a vedenie.