Nesmiernu radosť sme prežili tento deň, pretože po piatich rokoch stálo pred našim zrakom 7 sestier v bielom rúchu. Predstúpili pred tvár Božiu i zboru, aby na svedectvo vyznania viery prijali krst ponorením. Boli to tieto sestry: Vološčuková Janka, Papová Hanka, Papová Danka, Antalíková Zuzka, Kováčiková Mirka, Praženicová a Lukáčiková Anna.

Prvých päť sestier je z Klenovského zboru, sú to deti veriacich rodičov. Radovali sme sa a ďakovali Bohu za túto nezaslúženú milosť. Veľmi sa radovali v rodine brata Vološčuka a Milana Antalíka, pretože tu stáli ich prvorodené dcéry, ale aj v rodine Papovej, pretože tu boli ďalšie ich dve dcéry a rovnako veľkú radosť prežívali vo veľkej rodine Kováčikovcov, pretože tu stál a v bielom ich jediná a posledná dcéra a sestra. Všetci sme cítili, že to je aj zásluha modlitieb ich otecka, ktorý sa už nedožil tejto požehnanej chvíli, ale ktorému sa plní túžba, aby sa raz všetci stretli u Pána.

Krst ponorením vykonal kazateľ Kondáč z Lučenca a Božím slovom slúžil brat J. Kremský na text Rim. 6. Veľmi kládol na naše srdcia potrebu byť pochovanými v smrť Pána Ježiša Krista, aby sme chodili v novote života, aby sme sa rozišli s telesnosťou. Kiežby dal to Pán, aby sme všetci si obliekli nového človeka a žili na Jeho slávu a blaho spolublížnych.

Mladé sestry do zboru slánostne privítal brat Stanko Antalík a zaprial im, aby sa zapojili do práce v zbore, aby v službe našli svoju radosť.

Na odpoludňajším zhromaždení slúžili brat Balciar, Sartoris st., P. Antalík, J. Antalík, Kremský a brat Kondáč. Sestry opäť obetavo pripravili spoločný obed pre bratov a sestry zo širokého okolia.

Pokojné a radostné dni sme prežili v posledné dni roku. Silvestrovský program pripravili brat V. Vološčuk na tému Fil. 3:20-2120 Lebo naše občianstvo je v nebesiach, odkiaľ i Spasiteľa očakávame. Pána Ježiša Krista, 21 ktorý premení telo nášho poníženia, aby bolo súpodobným telu jeho slávy podľa pôsobenia, ktorým si môže aj podriadiť všetky veci.“ – Poslanie občana nebeského kráľovstva. Slúžili viacerí bratia aj brat Kremský. Záverečné slovo mal brat St. Antalík. Končili sme rok s vďakou Bohu za mnohú nezaslúženú milosť.

Novoročné slávnostné zhromaždenie uviedol brat St. Antalík, prečítal verš Marek 8:38 „Lebo ktokoľvek by sa hanbil za mňa a za moje slová v tomto pokolení cudzoložnom a hriešnom, za toho sa bude aj Syn človeka hanbiť, keď prijde v sláve svojeho Otca so svätými anjelmi.“, ktorý brat J. Kremský vybral pre náš zbor. Kázanie mal na text zo Žalmu 121. Pripomenul, že Pán nedopustí, aby sa pohnula tvoja noha, On nás bude ostríhať od všetkého zlého – myslí na to, aby naša duša šla životom čistá. Tento Žalm 121 prekrásne zaspieval spevokol za dirigovania brata Kremského.

Po dva a pol ročnom období bez kazateľa, prichádza do nášho zboru prevziať kazateľskú službu čerstvý absolvent teologickej fakulty v Bratislave, brat Pavel Struhár. Zbor si ho zvolil v predchádzajúcich voľbách vo viere, že mu Pán dá múdrosť pre vážnu službu kazateľa zboru.

Potreba opravy kazateľského bytu vznikla hneď po odchode kazateľa Šperla. Zbor však usúdil, že bude správnejšie ak sa opravy urobia podľa predstáv nového kazateľa. Po jeho príchode vypracoval sa stručný plán a bratia započali s opravou. Počas opráv býval brat kazateľ u sestry Zuzany Kováčikovej. Na byte prerobil sa vchod, urobilo sa nové schodište so samostatným vchodom do hosťovskej izby, urobila sa nová kúpeľňa a hygienické zariadenie, zakúpila sa nová kuchynská linka. Najviacej práce odviedli brata O. Antalík, St. Antalík, J. Kováčik, J. Pap a ďalší.

Predseda RS pre Slovensko brat Šaling slávnostne uviedol kazateľa Struhára do kazateľskej služby za prítomnosti bratov a sestier z okolitých zborov. Žiadal od neho, aby si s láskou vštepil do srdca slová z 2. listu Timoteovi 2 :15
„Usiluj sa postaviť pred Boha ako osvedčený, ako pracovník, ktorý sa nepotrebuje hanbiť a správne podáva slovo pravdy.“

Klenovský zbor má teda opäť kazateľa, kiež by mu Pán dal múdrosť osvedčiť sa v tejto službe.