V krátkom časovom slede odprevadili sme na náš malý cintorín už druhého nášho brata v r. 1980. Odchod milého brata bol nečakaný. Do posledných dní bol totiž svieži, plný nadšenia a horlivosti. Žil vo svojom domčeku sám pod starostlivosťou sestier zo zboru a veľmi sa tešil na to, aby z Pánovej milosti sa mohol dožiť 95 rokov. Pán ho však povolal k sebe skôr, aj keď v 95-tom roku života. Pri vchode do svojho domčeku sa pošmykol, spadol a silnému otrasu po krátkej chvíle podľahol.

Aj brat Figuli patril medzi najstarších žijúcich členov zboru a celý svoj život venoval zborovej práce. Dlhé roky stál na čele zborovej práce, horlivo slúžil Slovom Božím a vydával svedectvo mnohým známym. Zvlášť často navštevoval starších ľudí v starobe a svedčil im o Pánovi. Staršia generácia si rada spomína na jeho službu ako dirigenta spevokolu. Bez hudobnej školy, vlastnou horlivosťou naučil sa hrať na harmóniu a po bratovi Škorikovi prevzal spevokol. Dlhé roky ho viedol, nadšene nacvičoval spev aj na Rimavskej Píle a v Muráni. Pre všetkých žijúcich zostane vzorom nesmierneho nadšenia a horlivosti v zborovej práci a v modlitebnom úsilí.

Na pohrebnej pobožnosti poslúžil brat kazateľ J. Miháľ na text Lukáš 2:21-2421 A keď sa naplnilo osem dní, aby bolo obrezané dieťatko, nazvali jeho meno Ježiš, ktorým bolo nazvané od anjela, prv ako sa bolo počalo v živote. 22 A keď sa naplnily dni jej očisťovania podľa zákona Mojžišovho, doniesli ho hore do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi, 23 jako je napísané v zákone Pánovom, že všetko mužského pohlavia, čo otvára život, bude sa volať svätým Pánovi, 24 a aby dali obeť podľa toho, čo je povedané v zákone Pánovom: dvoje hrdličiek alebo dve holúbätá.“ Zdôraznil myšlienku, že Pán prepúšťa svojho služobníka v pokoji. Tak ako Simeon ani on nebude zahanbený.

Spevokol pekne zaspieval dve zborové piesne: „Kde Jeruzalem nádherný“ a „Ó, domov môj, kde Otca mám.“