Dvor nádeje

34. ročník GMFS – Klenovská Rontouka, bol pre nás prvým kedy sme sa aktívne zapojili do diania v obci. Týždeň pred touto impozantnou akciou sme začali s úpravou priestorov. Asi najvýraznejšou a najfarebnejšou zmenou prešiel starý dom (kedysi sklad) naľavo od modlitebne. Čulý ruch a pribúdajúce kresby zvierat na stenách v ľuďoch vzbudzovali zvedavosť. „Čo to tam chystáte?“ pýtali sa susedia, kolegovia, známi. „Pripravujeme svoj dvor, príďte sa k nám pozrieť,“ znela naša odpoveď.

V piatok 22. júna 2012 sme mali tú česť otvoriť (presnejšie zvesiť) bránu do „Dvora nádeje,“ pozvať domácich i hostí do našich priestorov. Milým uvítaním, najmä pre tých najmenších, bol klaun rozdávajúci balónikové zvieratká. Samozrejme ani trampolína sa opäť nezastavila. Deti čakajúce na poradie sa mohli zoznámiť so zajačikmi Fedorom (hnedý) a Karolom (sivý), pozrieť či pohladkať si korytnačky, hádzať šípky, nechať si na tváričku namaľovať srdiečka, levíka, motýľa ... Jednoducho každý si prišiel na svoje.

Pod altánkom bolo pripravené občerstvenie pre telo i dušu. Šikovné žienky upiekli výborné koláčiky, ktoré sa predávali za symbolické ceny, aby si každý mohol osladiť život. Taktiež bola k dispozícií kresťanská literatúra i prihlášky na Anglický tábor, ktorý bude čiastočne financovaný z darov a tržieb z predaja. Posedenie pri osviežujúcej vode alebo káve, ticho uprostred hluku, ponúkali ideálny priestor na oddych a rozhovor. Zaujímavé diskusie prebiehali aj v modlitebni. Návštevníci sa mohli dozvedieť ako to u nás funguje, prečo sme baptisti, detailný priebeh krstu, či o našom každodennom živote s Bohom. Mnohí „starí“ klenovčania po prvýkrát nazreli a odvážnejší prijali pozvanie vstúpiť.

Ďakujeme tým, čo svojou troškou prispeli k realizácii „Dvora nádeje,“ nášmu Pánovi za požehnanie a vzájomnú lásku, ženám pekárkam, členom zboru, ktorí si našli čas na službu pri atrakciách, pani starostke za finančný dar zo "Súťaže o starostkin dukát." A samozrejme všetkým návštevníkom; deťom, susedom a priateľom, či náhodným okoloidúcim, bolo nám potešením poznať vás a prežiť s vami príjemné chvíle. Ak sa vám u nás páčilo alebo máte návrhy na zlepšenie, prípadne sa chcete podeliť s vašimi zážitkami, môžete nám zanechať odkaz.

Tešíme sa na vás opäť o rok vo Vašom Dvore nádeje!

Fotografie z "Dvora nádeje."

Osobné svedectvá o "Dvore nádeje:"

Chcel by som vám v krátkosti priblížiť, čo sme prežili za posledných niekoľko hodín, takže je to ešte čerstvé svedectvo.

Bol to prvý ročník, kedy sme sa rozhodli počas Klenovskej Rontouky otvoriť brány tohto kostola. Pretože sme videli záujem ľudí, ako pozerajú na naše zhromaždenie a možno si tak v kútiku duše hovoria: „Chcel by som tam nahliadnuť, chcel by som nahliadnuť, čo to tam vo vnútri je.“ Túžili sme po niečom, čo by vystihovalo nielen to, čo je vo vnútri, ale aj toto naše spoločenstvo, kde sa stretávame my. Aby návštevníci zažili aj niečo z toho, niečo z nás.

Trochu dlhšie trvalo, kým sa vymyslel názov „Dvor nádeje“, no myslím že vystihoval všetko. Ja som mal tú česť stáť vpredu, pred naším dvorom. V kostýme klauna som sa odlišoval od iných ľudí, ale iba svojím výzorom. Nemyslím si, že by ma to robilo iným, stále som bol ten istý Ondrej. Pútal som síce väčšiu pozornosť, no nie na seba, ale na to kto som vo vnútri. Na to, že je tu „Dvor nádeje,“ kde vládne Pán. Stretli sme sa s mnohými ľuďmi a rôznymi reakciami. Samozrejme, niektorí boli viac-menej spoločensky unavení, pretože skoro v každom jednom dvore alebo vo väčšine stánkov sa vedeli dostať k nápojom, ktoré ich následne povzbudzovali k rôznym slovám a činom. Vieme, že my takéto niečo nepotrebujeme na to, aby sme boli povzbudení. Nám stačí Biblia, Božie Slovo a Pán nás povzbudzuje každý deň. To je ten nápoj, ktorý potrebujeme! Nemusíme ísť do žiadneho stánku, nemusíme si ho zakúpiť, stačí si otvoriť Bibliu kdekoľvek sme a načerpať z tejto „zdravej vody.“ Vypočul som si rôzne veci, no nechcem ich tu teraz rozoberať. Mnohí sa chceli dozvedieť, čo je to za nádej, ale už neboli ochotní počúvať. Zrejme si mysleli niečo o tej svoje „nádeji“, ktorú nájdu na dne pohárika.

Počas mojej služby som registroval, veľkú návštevnosť nášho kostola. Myslím, že v nedeľný deň, by bol asi problém, aby prišli medzi nás, pravdepodobne by sa necítili príjemne, mali by pocit, že sa na nich niekto pozerá, že vstúpili do baptistického kostola. Otvorené dvere a prázdny priestor umožnil cítiť sa slobodnejšie v neznámom prostredí. Som vďačný za to, že sme mohli uskutočniť túto akciu, že naši spoluobčania možno po prvýkrát videli niečo také. Vyskytli sa aj takéto odozvy: „Vždy som tam chcel ísť a nikdy som nemal možnosť.“ A ja som povedal: „Vždy je možnosť tam ísť,“ ale asi prekážky im bránili v tom, aby nás navštívili.

Mali sme tu i jedného pána, pravdepodobne ho všetci poznáte, pán Bodlolo a on povedal: „Toto je dvor nádeje, ale aj pokoja. Toto je najlepší dvor, v ktorom som bol. Je tu niečo, čo tu vládne, taká harmónia. Je tu ticho a cítiť tu niečo viac. Ja si to musím odfotiť! Musím si vás odfotiť všetkých.“ Aj toto nám bolo na povzbudenie, že to má svoj význam, ako nás ľudia vnímajú. Aj počasie bolo príjemné, slniečko nám ako keby svietilo aj keď bolo pod mrakmi.

Hostia a aj domáci nás hľadali, pretože sme opäť raz boli iní ako ostatní, ponúkali sme niečo nevšedné, čo nebolo napísané na transparente. Po Klenovci sa pohybovali deti, ktoré prinášali radosť svojimi namaľovanými tvárami. Rodičia a starí rodičia nás na základe toho hľadali: „To ste vy tu, kde maľujete? Sme radi, že sme vás našli.“ Bolo to výnimočné! Som vďačný aj vám, ktorí ste prišli pomôcť.

V nedeľu po Rontouke sme diskutovali o priebehu „Dvora nádeje“ a našich zážitkoch, z čoho som usúdil, že sa to odohrávalo naozaj na Slávu Božiu.

Ondrej B.

 

 

V prvom rade by som sa chcel poďakovať tým, ktorý vo „Dovore nádeje“ mali väčšiu aktivitu. Veľmi pozitívne hodnotím, že si to mladí zobrali do svojich rúk, pripravili deťom príťažlivé prostredie. Sám som bol prekvapený, aká pekná a pokojná atmosféra tam vznikla.

Snáď najviac duchovných rozhovorov prebiehalo práve v modlitebni, kde som slúžil asi len tri hodiny. Aj napriek tomu, som mal úžasné zážitky, možnosť vydať svedectvo o tom, čo sme a čo vyznávame. Otvorenie krstiteľne bol vynikajúci nápad, slúžilo to na demonštrovanie základného princípu „zomierania starého“ a „vznik nového“ človeka, povstávanie „nového“ človeka. Jeden evanjelický farár sa ohromne potešil, že to bolo otvorené, pretože vždy túžil vidieť baptistické zhromaždenie. Keďže je farár a v nedeľu zvyčajne káže, doteraz nemal tú možnosť. Stotožnili sme sa v základoch našej viery, povzbudilo ho, že o nás získal určitú inú mienku. Diskutovali sme aj o tom, čo negatívne sa o baptistoch hovorí. Sám sa presvedčil o našom správnom biblickom vyznaní. Samozrejme, krst predsa len vnímal trošíčku inak.

Veľmi ma potešila jedna lesná robotníčka, poznala ma z čias mojej práce, avšak ja som sa na ňu nepamätal. Obzvlášť rada si spomína na jeden príbeh, ako s kolegami zmokli v hore. Stáli na Ráztočnom, keď prišiel kazateľ Šperl a zobral ich domov, dal ich vysušiť a aj s manželkou im ponúkli teplý čaj. Stále to v nej rezonuje, čo ma nesmierne potešilo a povzbudilo v tom, že niekedy aj taký malý skutok zanechá v ľuďoch pozitívnu stopu, vďaku za pomoc, či prejavený záujem. Zmienila sa o tom, že je evanjelička, ale ctí si a je potešená z nášho zvestovania Božieho slova.

Ešte nemôžem zabudnúť na pána z Čiech, prišiel oblečený v kroji, hral tu v nejakom súbore. A vraví mi: „Ja nie som kresťan.“ „To je fajn, tak sa môžeme rozprávať o kresťanstve,“ navrhol som s úsmevom na tvári. Keď povedal že je z Olomovca, rozhovorili sme sa o katolicizme, pretože tam sídlil arcibiskup. Snažil som sa mu vysvetliť kto sme, čo učí biblia o krste, znovuzrodení ... V tom sa spýtal: „Vy jste novokřtěnci?“ Trochu poznal históriu, čo ma motivovalo k detailnejšiemu výkladu: „To boli anabaptisti a my sme nadviazali na anabaptizums, čiže na krstenie. Novokrstenci sa krstia ešte raz. To bolo v tom 16. storočí.“ A tak sme sa rozvraveli o kresťanstve, o vývoji v dnešnej spoločnosti, čo ponúka celý svet ľudstvu a čo mu ponúka Pán Ježiš. Na koniec skonštatoval: „Nie som veriaci, ale skutočne bez týchto hodnôt, ktoré sú v Ježišovi Kristovi, by tento svet šiel do stratena.“ Mali sme skutočne zaujímavý rozhovor.

Navštívili nás mnohí, myslím, že to bolo veľmi užitočné.

Vasil V.