Veľký piatok


V dejinách Starého zákona snáď niet dojemnejšieho obrazu, ako obraz cesty praotca Abraháma so synom Izákom na vrch v krajine Mórija, ako nám to opisuje Prvá Mojžišova kniha v 22. kapitole. S bôľom v srdci kráča Abrahám k vrchu, lebo tak žiadal Boh: „Vezmi svojho syna, svojho jediného syna Izáka, ktorého miluješ, a choď do krajiny Mórija! Tam ho obetuj ako zápalnú obetu na jednom z vrchov, ktorý ti ukážem.“ (Gn 22:2). A tak jeho syn, pýcha a nádej života, kráča po jeho boku. Má byť obetovaný. Pod vrchom vzal Abrahám drevo z osla a naložil ho na svojho syna Izáka. Tu prehovoril syn k otcovi: „Otče!... Drevo a oheň na zápalnú obetu je tu, kde však je baránok na zápalnú obetu?“ (Gn 22:7). A otec, zadržujúc plač, odpovedal: „Boh si už obstará baránka na zápalnú obetu, syn môj. (Gn 22,8). To bola jediná Abrahámova odpoveď.

Vieme, ako to ďalej dopadlo. V poslednej chvíli Boh zastavuje Abraháma pripraveného s nožom v ruke ku smrteľnému zásahu svojho milovaného syna a hovorí mu aby to nerobil ale aby sa pozrel za seba a tam Abrahám uvidel barana so zapletenými rohmi v kroví, ktorého potom obetoval na Boží príkaz namiesto svojho syna. (Gen.22:9-13). Táto udalosť sa podľa znalcov Biblie stala na tom istom mieste, na ktorom bol o 2 tisíc rokov neskôr ukrižovaný Pán Ježiš. Je to vlastne akési trojvršie, z ktorého má každý vrchol svoje pomenovanie. Vrchol, kde bol postavený chrám sa volá Sion, ďalší poznáme pod menom Golgota /v minulosti, v čase Dávida mal pomenovanie Humno Jebuzejca Aravna/ a tretí je Olivový vrch. Všetky tieto tri vrcholy majú úžasný význam od pradávnej minulosti až po posledné udalosti, ktoré sa ešte majú na našej Zemi odohrať. Dnes, vo Veľký piatok, je pred nami druhý Izák. Boh sám sa postaral o Baránka. ,,Ježiš Kristus - Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta“ (Ján 1:29). Vrcholnou chvíľou jeho pozemského života je jeho obeta na kríži vo Veľký piatok. Pred našimi zrakmi sa objavuje drevo kríža, na ktorom pre nás a pre našu spásu zomrel Boží syn, Boží Baránok, Spasiteľ sveta. Mohol nás vykúpiť aj iným spôsobom, než bola obeta na kríži... Ale keďže Nebeský Otec sa rozhodol tak, ukázal tým, aká je jeho láska k nám hriešnym.

Celú príčinu svojej smrti na kríži vyjadril sám Spasiteľ v známom nočnom rozhovore s Nikodémom, ako nám to zapísal evanjelista Ján slovami: „Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nikto, kto v neho verí, ale aby mal večný život.“ (Ján 3:16). Alebo, ako to napísal ap. Pavol v Liste Rimanom: „Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus zomrel za nás..“ (Rim. 5:8). Môžeme teda povedať, že pohnútkou Kristovej smrti na kríži je Božia láska k nám. Z Biblie tiež vieme o tom, že už na začiatku ľudského pokolenia sa človek odvrátil od Boha svojou neposlušnosťou a preto stratil Božie dedičstvo pre seba i pre svoje potomstvo.

Sami ľudia svojimi silami, modlitbami a obetami neboli schopní dať Bohu spravodlivú náhradu za svoju neposlušnosť. Preto sa Boží Syn stal človekom, aby svojou smrťou na kríži napravil, vynahradil, vyvážil všetku ľudskú neposlušnosť voči Bohu. Kristov kríž je teda prejavom nesmiernej Božej lásky k nám. To nás núti, aby sme milovali a ctili si ukrižovaného Spasiteľa. Osobitne dnes vo Veľký piatok!

Čítal som o jednom múdrom pustovníkovi, ku ktorému prichádzali mnohí ľudia aby si dali od neho poradiť. Raz prišli za ním ľudia túžiaci po múdrosti a prosili ho, aby rozprával o tom, čo je najdôležitejšie v duchovnom živote kresťana. Pamätáte sa ešte na ten príbeh, ktorý som Vám v jednej mojej kázni pred pár rokmi rozprával? Ten bol z Ameriky, kde si majiteľ jednej významnej firmy pozval zo známej a uznávanej univerzity školiteľa, ktorý mal jeho zamestnancom urobiť prednášku na tému, Čo je v živote najdôležitejšie. No a prišiel staručký pán profesor, ktorý si priviezol plný mikrobus pomôcok, za pomoci ktorých im vysvetľoval danú tému. Tento pustovník však len ticho sedel a mlčal. A keď naňho doliehali, že prišli zďaleka a chcú od neho počuť dobrú náuku, pretože sa všade hovorí o jeho múdrosti, pustovník nakoniec odpovedal: „Poviem vám celkom krátku náuku: Ja vo dne i v noci nemám nič iné pred očami, iba Pána Ježiša ako visí pribitý na kríži pre moje hriechy.“ A potom znova mlčal. Tí boli prekvapení touto krátkou náukou a hlboko sa nad ňou zamysleli. Dlhú chvíľu potom mlčali a napokon sa pustovníkovi úctivo pozdravili a v tichosti odišli.

V tejto posvätnej chvíli Veľkého piatka hľaďme aj my v duchu a tichosti svojimi duchovnými očami na Pána Ježiša na kríži, ako tam visí a umiera v nepredstaviteľných mukách pre nás a pre naše hriechy. Ten pohľad nám musí stačiť, aby ovplyvnil náš život a dal mu správny smer.

Ako pomôcka k tomu nám môže poslúžiť aj rekonštrukcia obeti Pána Ježiša na golgotskom kríži, podľa podania uznávaného biblického archeológa Rona Wyatta, objaviteľa pozostatkov Noemovej archy, Sodomy a Gomory, presného miesta prechodu Izraelitov cez Červené more a vrchu Sinaj. No najvýznamnejším bol jeho objav truhly zmluvy a presného miesta kde stál kríž, na ktorom bol ukrižovaný Pán Ježiš. Tento jediný objav zostal bez zdokumentovania a mnohí o ňom preto pochybujú. Táto obrazová rekonštrukcia nám predstavuje to, ako po prebodnutí boku Pána Ježiša kopijou rímskeho vojaka vytiekla krv zmiešaná s vodou a následne stiekla cez kolmú puklinu v skale pod krížom spôsobenou zemetrasením pri ukrižovaní do podzemnej jaskyne, v ktorej bola v kamennom sarkofágu ukrytá truhla zmluvy. Zemetrasenie spôsobilo aj prasknutie kamenného veka tohto sarkofágu a cez vzniknutú medzeru stiekla krv Pána Ježiša zmiešaná s vodou na vrchnák truhly zmluvy – zvaný zľutovnica a tak boli ňou doslova zaplatené hriechy všetkých nás. Tento archeológ objavil najprv miesto ukrižovania kde objavili pätky troch krížov a pri strednom v skale veľkú trhlinu. To bol prvý objav, ktorý je zdokumentovaný. Potom neskôr robil výskum v jaskyniach, ktoré sú pod vrchom Golgota a tam v jednej komore objavil kamenný sarkofág, ktorý mal prasknutú jednu kamennú dosku ktorá ho prikrývala a cez túto štrbinu medzi dvoma kamennými doskami uvidel vrchnák truhly zmluvy, na ktorom bola akási zaschnutá tmavá látka. Keď sa pozrel smerom hore, uvidel v kamennom strope tej komory puklinu, v ktorej bola taká istá zaschnutá tmavá látka. Zobral z nej vzorku a v laboratóriu zistili, že sa jedná o veľmi starú zaschnutú ľudskú krv, ktorá k úžasu všetkých zainteresovaných vykazovala len 24 chromozómov.

Normálne má krv každého človeka 46 chromozómov, 23 od otca a 23 od matky. Do pukliny vsunuli oceľový drôt a keď potom vyšli von a hľadali, kde drôt vyšiel na povrch, našli ho presne v tej pukline pri pätke stredného kríža na vrchu Golgota na ktorom bol ukrižovaný Pán Ježiš. Podľa dĺžky drôtu zistili, že puklina merala 6 metrov. Dokumentáciu mu však Izraelské úrady zhabali a keď si neskôr znovu vybavil povolenie na archeologické práce na Golgote, do podzemnej komory s truhlou zmluvy sa už nedostal, lebo bolo všetko zamúrané. Keď ochorel a cítil, že už čoskoro umrie, zavolal si novinára, ktorému toto všetko porozprával a novinár si celý rozhovor nahral. Táto nahrávka aj s českým prekladom je k dispozícii aj nám.

Dnes je teda Veľký piatok. Veľký svojím významom. Po celom kresťanskom svete si dnes veriaci ľudia pripomínajú, že to, čo sa stalo v ten prvý Veľký piatok, bolo to vlastne pre nás, pre naše hriechy. Pád, neposlušnosť prvých ľudí boli príčinou, že tento hriech prešiel na celé ľudské pokolenie, ktoré stratilo milosť a možnosť žiť s Bohom vo večnom živote v nebi. Z nekonečnej Božej lásky bol na zem poslaný Boží Syn, ktorý svojou smrťou na kríži zomrel za nás, zaplatil za nás, vykúpil nás svojou smrťou a znovu nám otvoril cestu k Bohu.

A tak si aj my, ktorí sme sa sem, na toto miesto zišli, pripomíname jeho smrť na kríži. Sme mu vďační za túto vykupiteľskú smrť, pretože jeho smrťou sme boli vykúpení z večného zatratenia. Za nás, za naše hriechy trpel a zomrel Boží Syn Pán Ježiš na kríži. A nedivme sa, keď nám to On cez biblický text aj dnes znova pripomína. Na každom jednom z nás mu veľmi záleží.. Na to zvlášť vždy pamätajme, keď si s úctou a vďačnosťou pripomíname tú nesmiernu obeť Pána Ježiša na golgotskom kríži. Amen.

kovond 6.4.2012