V predvečer prvej adventnej nedele sme sa na Vianočnom Tvorivníčku stretli so svojimi priateľmi, susedmi, mladými zo športového klubu v Hnúšti a po prvý krát aj s mamičkami z ešte len pár mesiacov fungujúceho klubu mamičiek.
Po uvítaní a spoločnom zaspievaní Tichej noci, pri ktorej nás hrou na gitaru sprevádzala Zuzana Katreniaková mama dvoch dievčat, ktoré pravidelne chodia na piatkový klub. Hlavnú myšlienku vianočných sviatkov - narodenie dlho očakávaného kráľa, Ježiša Krista, sme si pripomenuli vymysleným príbehom od Bruna Ferrera.
Pastierova flauta
Bol raz jeden starý pastier, ktorý miloval noc a veľmi dobre poznal pohyby hviezd. Oprel sa o svoju palicu, pohľad zaostril na hviezdy a takto nehybne stál v poli. „Prichádza!“ povedal raz. „Kto prichádza?“ pýtal sa ho jeho vnúčik. „Už čoskoro!“ Ostatní pastieri sa na ňom smiali. „Už čoskoro!“ so smiechom ho napodobňovali. „To hovoríš už celé roky!“
Starký si z ich posmeškov nič nerobil. Zarmútilo ho len pochybnosti, ktoré videl v očkách svojho vnúčika. Keď raz zomrie, kto oznámi svetu jeho prorockú zvesť? Veď ON už čoskoro príde! Jeho srdce bolo plné očakávania.
„Bude mať korunu zo zlata?“ pretrhla niť jeho myšlienok vnúčiková otázka.
„Áno!“
„A strieborný meč?“
„Áno!“
„A červený plášť?“
„Áno! Áno!“
Vnúčik bol spokojný. Chlapček sedel na balvane a hral na svojej flaute. Starec ho počúval. Chlapec hral čoraz lepšie, melódia bola stále čistejšia. Cvičil od rána do večera, deň čo deň. Chcel byť pripravený, keď príde kráľ. Nikto nevedel hrať ako on.
„Zahral by si aj kráľovi bez koruny, bez meča a bez červeného plášťa?“ opýtal sa starec.
„Nie!“ odvetil vnuk.
Kráľ bez koruny, bez meča a bez červeného plášťa by sa mu predsa nemohol odmeniť za jeho hudbu. Určite by sa mu neodvďačil zlatom a striebrom! Kráľ s korunou, mečom a červeným plášťom z neho urobí boháča a ostatní zostanú pozerať s otvorenými ústami, budú mu závidieť.
Starý pastier zosmutnel. Ach, jaj, prečo len vnukovi narozprával to, v čo sám neverí? Ako príde? Na oblakoch z neba? Z večnosti? Príde ako dieťa? Chudobné alebo bohaté? Určite nebude mať korunu, meč a červený plášť, no aj tak bude mocnejší , než všetci ostatní králi. Ako by to len mohol vysvetliť svojmu vnúčikovi?
Raz v noci sa na oblohe objavili znamenia, na ktoré starček tak dlho čakal. Hviezdy žiarili jasnejšie než inokedy. Nad mestečkom Betlehem svietila jedna veľká hviezda. A potom sa zjavili anjeli a hovorili: „Nebojte sa! Dnes sa vám narodil Spasiteľ!“
Chlapec bežal vpred, smerom ku hviezde. Pod kabátom na hrudi mal ukrytú svoju flautu. Utekal najrýchlejšie ako vedel. Pribehol ako prvý a uprene sa zahľadel na dieťatko, ktoré ležalo v jasličkách a bolo zavinuté do plienok. Pri ňom stáli muž a žena plní radosti. Čoskoro prišli ostatní pastieri a poklonili sa mu. Starý otec sa mu tiež klaňal. Takže toto je ten kráľ o ktorom hovoril? Nie to musí byť omyl. Tu by nikdy nezahral na svojej flaute. Sklamaný a znechutený sa odvrátil. Vykročil do noci. Nevidel ani nekonečné nebo, ani anjelov, ktorí sa vznášali nad maštaľou.
Zrazu však začul plač dieťaťa. Nechcel to počuť. Zapchal si uši a utekal preč. Lenže ten plač ho prenasledoval, prenikal mu až do srdca a napokon ho prinútil vrátiť sa k jasličkám.
Znovu stál na tom istom mieste, už po druhý raz. Videl, že Mária, Jozef a aj pastieri boli znepokojení a snažili sa utíšiť plačúce dieťatko. No všetko márne.
Čo len môže tomu dieťaťu byť?
Nedalo sa nič robiť. Spod kabáta vytiahol svoju flautu a začal na nej hrať. Dieťatko sa ihneď upokojilo. Utíchlo aj jeho posledné zamrnkanie.
Pozrelo na chlapca a usmialo sa naňho.
Vtedy sa chlapec zaradoval. Cítil, že ten úsmev je väčším bohatstvom než všetko zlato a striebro sveta.
Keď sa narodil Ježiš, kráľ Herodes dal zabiť celú generáciu chlapcov, keďže sa obával o svoje kráľovstvo. Narodenie tohto malého chlapca v maštali bolo tak dôležité, že väčšina sveta od vtedy počíta roky – pred narodením Krista a po narodení Krista. Čím sú Vianoce pre nás osobne? Vnímame okrem darčekov, kolied, svetielok, množstva jedla aj Kráľa? Je naozaj našim Pánom, alebo je stále tým malý dieťatkom v jasličkách? Na Veľkú noc si pripomíname čo Ježiš pre nás vykonal, obeť za naše hriechy a jeho narodením sa začalo obdobie milosti a je len na nás, či ju prijmeme.
Po tejto krátkej úvahe zaznela ešte jedna vianočná pieseň, ktorú sme zaspievali za tónov harmónia na ktorom hrala sestra Vlasta. Následne nám Petra Kováčiková predstavila, čo si pre nás pripravila. Vianočné gule vyrobené z pásikov papiera napichovaných na drôtik, to všetko zaistené gorálkou a dozdobené mašľou. Samotné tvorenie už prebiehalo ľahko, keďže nám Peťa priniesla „polotovary“ vianočných ozdôb aj deti to zvládli ľavou zadnou. Samozrejme, kto mal záujem mohol si svoju dekoráciu navrhnúť a vyrobiť od začiatku.
Prekvapením večera bola Katka Hendlová, ktorá prítomných zasvätila do novej umeleckej tvorby - Enkaustiky, teda maľovaniu na papier za pomoci voskových pasteliek a špeciálnej malej žehličky.
Spodné priestory našej modlitebne sa okrem vianočným melódii, vôní z chutného občerstvenia a punču naplnili aj priateľskou vravou. Rozhovory v príjemnej atmosfére pokračovali popri vyrábaní a konzumácii dobrôt až do večera. Na záver si každý zobral svoje kreatívne počiny domov a pri odchode z modlitebne sme sa radovali z nádielky snehu a tí mladší neodolali ani prvej guľovačke. Viacerí sa vyjadrili, že Tvorivníček prebehol nad očakávanie, naladil ich na začínajúci advent a už teraz sa tešia čo pripravíme o rok.
Ak ste sa nemohli zúčastniť a ste zvedaví ako sme sa mali dobre, nahliadnite do fotogalérie.