V júli, počas misijnej aktivity zboru BJB Klenovec v Hnúšti (Van4live ) sa zastavil pri nás a našich atrakciách pán starosta obce Babinec a zmosta – doprosta povedal, že sa mu to veľmi páčí , ako sa deti hrajú a povedal: „Chcel by som takéto niečo na okresných oslavách SNP v Babinci.Bude tam veľa ľudí s deťmi, mnoho rôznych vystúpení. Bolo by dobre, keby sa takto mohli deti pohrať. Zariadim všetko, čo bude treba. elektriku, priestory, stravu... a môžete mať aj svoj program na pódiu. Váš kresťanský!..“.

 

  Znelo to veľmi zaujímavo. Naše atrakcie upútali pozornosť. Môžeme mať program. Páčilo sa nám to. „A Tebe Pane? Bude tam taký svetský program úplne iný záujem - a evanjelium? Áno evanjelium!“

 

  Pri upresňovaní podrobností pán starosta pozdejšie ešte požiadal aj vystúpenie spevokolu. O hodinový program - evanjelizáciu sme poprosili hudobnú skupinu Apoštolskej cirkvi z Rožňavy s kazateľom Andrejom Vaškom . Boli ochotní rozhodnúť sa behom pár hodín a do vystúpenia mali 7 dní. Počas prázdnin! A spevokol? Pán Boh dal ďalších ochotných ľudí od baptistov z Revúckej Lehoty a Klenovca. A ešte ochotných ľudí ku atrakciám. Podarili sa ešte aj dva nácviky spevokolu.

 

  Ale to bolo všetko málo na takúto evanjelizáciu „v poslednej chvíli“. Bolo treba ešte väčšie nasadenie v zbore! Modlitby. Každý večer o 20 hodine. Celý týždeň. Dokopy aj tak veľmi málo, ale brali sme to vážne. Bôh môže robiť veci, ktoré sa bežne nedejú! Neviem ako to dopadne, ale dať sa Pánovi Ježišovi k dispozícii a mať radosť a pokoj, to sa mi páčilo.

 

  Babinec nás privítal v sobotu 20. augusta 2011 na pravé poludnie horúčavou na námestíčku pod túrničkou, „vyhrievanými lavicami“, dookola stánkami s občerstvením a naozaj hodne ľudí a detí. Hudobná skupina robí zvukovú skúšku, vo vzduchu nad hlavami je letecká šou modelárskych nadšencov. Deti sa naozaj hrajú na atrakciách, ale tá horúčava zmenšuje účasť cez obed. Technikom sa podarilo nastaviť mikrofóny! Martin je naozaj šikovný. Námestím znejú piesne na oslavu Pána Ježiša. Ľudia pri stánkoch môžu počúvať. Niekoľkí sedia aj na rozpálených laviciach pred javiskom. Počúvame príbeh z Biblie, ako „všetko vyšlo najavo“.Najskôr sme si vypočuli príbeh zo súčasného života. Nie tak dávno jeden študent napísal štátnikom, ktorí majú blízko ku korupcii, zo žartu list, s vetou, „všetko vyšlo najavo“. Štátnici boli veľmi prekvapení, a pretože nevedeli kto je odosielateľ, dostali strach....

 

  Podobne bola veľmi prekvapená žena samaritánka, o ktorej čítame v Biblii. V takej horúčave ako je tu dnes takto napoludnie, keď každý čuší niekde v chládku, prišla žena ku studni na vodu s nádejou, že sa s nikým nestretne, lebo mala zlú povesť. Ale táto „nádej“ sa nesplnila. Pri studni je muž, žid. A pýta si vodu. Žid od samaritánky! Národnostný problém.Tieto dva národy sa neznášajú. Už oddávna je to tak. Tento muž je ale iný. Žena sa čuduje:“ako to, že ty žid so mnou hovoríš?“ To ale nie je koniec prekvapeniam. Tento neznámy muž, je prorok, je to Ježiš. A vie všetko o jej súkromnom živote, o jej vzťahoch s mužmi. Všetko vyšlo najavo! Taká hanba! Čo si o mne pomyslí...

  Ale tento strach je zbytočný v prítomnosti Pána Ježiša. Pri Ňom naša hanba naša bieda môže skončiť. Tak ako sa to stalo tej žene samaritánke. Každý z nás má vo svojom živote momenty, ktoré sa nikdy nemali stať a trápi nás to....Čo sa s tým dá robiť Ďalej sa len trápiť, trpieť, skrývať. Pán Ježiš ponúkol žene „živú vodu!“ Občerstvenie, oživenie nádeje pre dušu, ktorá trpí, ako telo v tejto horúčave. Ako to skončilo? Žena urobila to čo bolo treba. Povedala : “Pane,daj sa mi napiť!“ Ako v rozprávke, ale presne takto sa to stalo. Dobré nie? Pán Ježiš vie čo sa dá urobiť s našim problémom. A urobí. To je isté.

 

  Aj so službou nášho spevokolu. Snažili sme sa, aj kazateľ Tim Hanes, ako dirigent, aj kazateľ Peter Orvoš, ako doprovod.Pane, páčilo sa Ti to? Podľa môjho odhadu príbeh o stretnutí samaritánky s Ježišom Kristom počúvali neveriaci aj veriaci na námestí v Babinci so záujmom. Nemali sme sa kde ukryť pred slnkom ani pred ľuďmi. „Aha baptisti“, bolo zavše počuť. To bolo dobre, byť tam a nehanbiť sa za to , že veríme v Ježiša Krista Počúval som teda ja veriaci známy príbeh. Viem o žene a Ježišovi z príbehu dosť, aby ma napadlo že: Vedela toho dosť o Bohu, o Mesiášovi, ktorý príde, o prorokoch o modlitbe... Aj ja viem „dosť“ z Biblie. Žena sa chcela rozprávať o rozdieloch medzi náboženstvami, o tom kto má pravdu, potrebuje v tom jasno. To je podľa nej zásadný problém. Ale nie podľa Pána Ježiša, On vie, kde je problém. Ide rovno k veci. Ide riešiť jej život! To je sila!

 

  Pán Ježiš cez Ducha Svätého v momente ukáže, čo treba urobiť. Za kým ísť, čo povedať... Aj ja to niekedy skúšam zahovoriť ako samaritánka, možno ešte nešikovnejšie. Pán Ježiš hovorí o živej vode, o duchovných veciach. Žena má starosť, ako sa to dá, keď nemá vedro. A studňa je hlboká a aké vedro to môže byť? Plechové, drevené, plastové, menšie či väčšie...

 

  Živá voda je dar spásy, skrze Ježiša Krista. Bolo by to možné, žeby ho niekto z kresťanov nemal? Oswald Chambers to vysvetľuje takto:

 

  Evanjelium Božej milosti prebúdza v ľudskej duši intenzívnu túžbu a rovnako intenzívnu nevôľu, pretože pravda, ktorú zjavuje nie je ľahko stráviteľná. V ľuďoch je istý druh pýchy, ktorý ich stále vedie k tomu, aby niečo rozdávali, ale bránia sa niečo prijať. Vydám sa na mučenícku smrť, oddám svoj život službe, urobím čokoľvek. Ale neponižuj ma na úroveň hriešnika, ktorý si zaslúži ísť do pekla a nevrav mi, že jediné čo musím, je dar spásy skrze Ježiša Krista!

 

  Musíme si uvedomiť, že od Boha si nič nemôžeme zaslúžiť ani získať našim vlastným úsilím. Buď to prijmeme ako dar, alebo sa bez toho musíme zaobísť. Najväčšie duchovné požehnanie prijímame, keď spoznáme, akí sme biedni. Kým sa tam dopracujeme, je Pán bezmocný. Kým si myslíme, že si poradíme sami, nemôže pre nás nič urobiť. Do Jeho kráľovstva, musíme vojsť bránov pre bedárov. Kým sme „bohatí“ - zvlášť v oblasti pýchy, alebo nezávislosti – Boh pre nás nič vykonať nemôže. Len keď duchovne vyhladneme, prijímame Svätého Ducha. Ten nám prináša dar Božej prirodzenosti. Oživuje nás Ježišovým životom vloženým do nás. Až vtedy skutočne žijeme. Berie to, čo bolo „mimo“ nás a vkladá to „do“ nás. Len vtedy, keď to, čo bolo „mimo“ nás, príde „do“ nás ocitáme sa v kráľovstve, kde žije a pracuje Ježiš Kristus.

 

  Zažili sme vďaka Bohu evanjelizáciu. Chceli sme to a Boh konal mimo nás aj v nás. S týmto v prítomnosť živého Boha musíme vždy počítať. Modlime sa ďalej, aby požehnal rozosiate Božie Slovo.

 

J.Kov