Prvý máj sa spája s mnohým udalosťami, či už ide o tradičné ľudové stavanie mája slobodným dievčatám, oslavy Sviatku práce, pripomenutie si vstupu SR do Európskej únie, či nevyhnutné sadenie zemiakov. Tí skôr narodení si zaspomínajú na prvomájový sprievod pionierov a iskričiek v krásne zladených modrých košieľkach s červenými šatkami hlásajúcich rôzne heslá o mieri a večných časoch. Ktovie, čo by na to povedali súdruhovia pred 25 rokmi, že aj my kresťania sme sa aktívne zapojili do prvomájových osláv a ponúkli ľuďom večný život. Sme radi, že sa tým už nemusíme zaoberať a môžeme žiť niekdajším snom našich rodičov o slobode.

Na začiatku všetkého bol telefonát. Vedúceho mládeže oslovil Ben Uhrin, náš bývalý kazateľ, so zaujímavou ponukou na spoluprácu s majiteľmi Pivárne Bertík v Hnúšti. Potrebovali pomoc pri prevádzkovaní nafukovacej šmýkačky zapožičanej zo zboru BJB Panické Dravce. Súhlasili sme pod podmienkou propagácie našich aktivít (Športového klubu, Dvora nádeje, Tábora s Atlétmi atď.) a doplnením atrakcie o trampolínu, maľovanie na tvár, klauna a evanjelizačného programu. Slovo dalo slovo, a tak sme sa v stredu ráno 1. mája vybrali službou oslavovať Sviatok práce.

Zhromaždili sme sa na trávnatej ploche pred bytovkami na Ulici 1. mája, postavili trampolínu, nafúkli šmýkačku, pripravili aparatúru, nalepili plagáty informujúce o plánovaných akciách a keď sa Ondrej obliekol do kostýmu klauna, na veľké potešení tých najmenších, sme konečne rozpútali zábavu. Decká sa nevedeli rozhodnúť, čo skôr vyskúšajú, či trampolínu alebo šmýkačku, prípadne si pôjdu dať najprv namaľovať na tvár niečo pekné od našich dvoch šikovných umelkýň, Aničky a Zuzky, museli predsa všetko vyskúšať. ;-) Čakajúcich na poradie sme pozývali na MDD, letný tábor, Rontouku a piatkový športový klub, no a tí hyperaktívnejší sa už nevedeli dočkať piatku, tešili sa na ďalšie stretnutie. Veľa „srandy“ (aj dospelým) priniesol farebný klaun s veľkým červeným nosom, obrovskými topánkami a najmä balónikovými zvieratkami, ktoré neustále praskali, čiže bolo treba robiť ďalšie, ďalšie a ďalšie. Pokiaľ sa detváky šmýkali, či poskakovali, vznikol priestor na rozhovor s rodičmi a starými rodičmi, stručne sme im priblížili, kto sme a čo všetko v najbližšej dobre pripravujeme, aby mali informácie „po ruke“ odovzdali sme im letáčik.

Po obede (Bertíkovských držkách) klaun usadil deti na parašut a porozprával im príbeh o líške, ktorá oklamala medveďa a ich nový priateľ Janko Oriešok im povedal o Ježišovi, o tom, že sa nemá klamať a ako by sa mali k sebe správať. Zuzka pomohla deti naučiť ukazovaciu pesničku: „Či si veľký a či malý a či akurát, Boh ťa má rád. Či si tučný a či chudý a či akurát, Boh ťa má rád. Je to jedno ako sa cítiš a ako vyzeráš, Boh ťa má rád.“ ktorá názorne ukázala, že Bohu nezáleží na tom akí sme z vonku a aj napriek našim pocitom nás má rád. Po tejto pauze sme sa opäť vrátili k našim atrakciám a pokračovali hraním sa s parašutom.

Slnko kleslo na obzor a to bolo znamením, že tento nádherný deň sa blíži ku koncu. Postupne sme si zbalili všetky veci, naložili do áut a pri pollitráku kofoly zhodnotili našu službu a kooperáciu s pivárňou. Niekto si môže myslieť, že spolupracovať s podnikom, kde predávajú alkohol nie je až taký dobrý nápad, však čo si ľudia o nás pomyslia, aká to je pre nás reklama a rôzne iné dôvody prečo nie! Ale my sme si povedali: „Prečo nie?“ Však aj Pán Ježiš povedal: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov.“ (Marek 2:17) aj na základe tohto biblického verša má mládež sen, sen o zástupoch voľných z otroctva hriechu, o hlásaní Krista na každom rohu, o zmenení krčiem na Božie domy, má sen ako Mu všetko v meste spieva, sen ako Ho každý v národe vzýva, máme sen o prebudení, tak ako to spieva Marián Lipovský v piesni Dýchaj skrze mňa. Dúfame, že aj týmto 1. májom, sa náš sen priblížil k realite, podobne ako sa sen našich rodičov o slobode stal skutočnosťou.
„Nech žije 1. máj!“