V novom školskom roku 2015/2016 sme pre mladých z D.E.P.O. klubov pripravili nové priestory v Dome kultúry J. F. Rimavského v Hnúšti. Dostali sme k dispozícii dve menšie miestnosti. Nachádzame sa v centre mesta, bližšie ku sídliskám, čo vyhovuje najmä rodičom. Náplň našich spoločných sobotných večerov ostala podobná ako v predchádzajúcom období, zamýšľame sa nad aktuálnymi témami, hráme sa kolektívne a spoločenské hry. Nikdy nechýba ani teplý čaj, malinovka a nejaká drobnosť na zahryznutie.
Po letných prázdninách sme sa videli až v októbri, počas prvého spoločného večera sme si zopakovali, čo znamenajú písmenká v skratke D.E.P.O. a 4 dobrovoľníci dostali za úlohu do ďalšieho stretnutia vymaľovať plagáty s písmenkami. Štefan Danko, náš nový kazateľ, sa klubákom predstavil a porozprával im svoj životný príbeh. Ako malé dieťa bol pokrstený za katolíka, absolvoval aj ďalšie sviatosti (prvé sväté prijímanie a birmovka), poznal aj modlitby „Otče náš“ a „Zdravas,“ ale v skutočnosti Boha nepoznal. Po základnej škole v pokračoval na štúdiu na Gymnáziu v Tisovci, kde ho starší spolužiaci s ktorými býval zaškolili do zábavy na diskotékach s alkoholom, s dievčatami, cigaretami a aj ľahkými drogami, a tak sa mu podarilo zapadnúť do kolektívu. Čo malo vplyv aj na študijné výsledky. Neskôr si všimol zmenu správania na spolužiakovi, ktorý ho zavolal na biblickú hodinu, kde spoznal viacerých veriacich, skutočných kresťanov. Postupom času si uvedomil, že verí v Boha, ale žije ako pokrytec, a vtedy sa rozhodol skoncovať so všetkým čo sa Bohu v jeho živote nepáči. Keď plnil Božiu vôľu na miesto hriechu, naplnil ho pocit radosti. Jeho rozhodnutia sa nepáčili ostatným spolužiakom, ktorí sa mu vysmievali a ohovárali ho. Začal si čítať Bibliu, cez ktorú Boh osobne prehováral do jeho života. Čo ovplyvnilo aj jeho výber vysokej školy, namiesto psychológie išiel študovať teológiu a rozhodol sa pracovať pre Boha na plný úväzok, ako kazateľ.
Novembrový D.E.P.O klub bol určený len pre odvážnych a nebojácnych, rozprávali sme sa na Halloweensku tému o tekviciach, kostýmoch, duchoch, strachu, bosorkách, zombie. My kresťania si uvedomujeme tmavú stránku tohto sviatku, a preto neoslavujeme tento deň. Rozhodli sme sa všetkých upozorniť na nebezpečenstvo spojené s týmto sviatkom, keďže vnímame intenzívnu propagáciu a umelú popularizáciu, nielen v obchodoch, školách ale aj v škôlkach. Vysvetlili sme si, prečo by veriaci nemali oslavovať tento sviatok, aký je jeho pôvod a historické pozadie. To, čo vyzerá ako nevinná zábava, sú pohanské ceremónie a zamerané na hriešne veci. Mladí si neuvedomovali okultizmus spojený s týmto večerom. Dozvedeli sa aj to, že Boh stvoril satana ako anjela, no potom ako neposlúchal Boha prišiel na zem. Boh nám však dal aj riešenie, Pán Ježiš prišiel na zem, aby zničil jeho moc, išiel na kríž a prelial svoju drahocennú krv, aby očistil naše hriechy, aby sme my nemuseli umrieť. Tak ako sa aj píše v Biblii: „Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý kto verí v Neho.“ (Ján 3:16) Ak budeme s Bohom pri Ňom nemusíme sa báť toho zlého, diabol utečie od nás. „Poddajte sa teda Bohu, ale vzoprite sa diablovi - a utečie od vás.“ (List Jakuba 4:7) Samozrejme, že sme si nezabudli skontrolovať aj domácu úlohu, vymaľovanie písmeniek v názve D.E.P.O. klub, naspäť sa nám však vrátili iba 3 písmená. Najšikovnejší umelec dostal nenáročnú športovú hru - Petang a ostaní dostali cenu útechy, mini uteráčiky.
Decembrový D.E.P.O. klub bol výnimočný Balíkový, keďže sa blížili Vianoce každý klubák si mal so sebou priniesť darček určený pre iného „Depáka“ v max. hodnote 3,- € alebo tí nadanejší mohli doniesť aj vlastnoručne vyrobený. V očakávaní vyššej účasti sme sa presunuli do priestorov učebne autoškoly, kde sme sa stretávali aj minulý školský rok. Po uvítaní, krátkych rozhovoroch sme sa zasmiali pri hre prsteň. Sedeli sme v kruhu držali zlatú stužku a po nej si nenápadne posúvali obrúčku. Úlohou súťažiacich dobrovoľníkov bolo určiť pri kom sa aktuálne prsteň nachádza, veľmi ľahká hra pri ktorej sme sa nad očakávanie nasmiali. Oveľa viac zábavy, až záchvaty smiechu sme zažili s Trpaslíkom, ktorého dokonale stvárnili Patrik so Stankom. Pred rozdávaním darčekov nám kazateľ, Štefan Danko, podal pravdivú správu o tom, prečo oslavujeme Vianoce, že to nie je len o darčekoch, dobrom jedle a rozprávkach. Pre lepšie pochopenie sme upreli svoj zrak na video,
Po zimných prázdninách nás sme sa tentoraz z dôvodu stavebných úprav v kultúrnom dome opäť stretli v autoškole. „Obsadené! Obsadené! Obsadené pre ...!“ počul nejeden nešťastlivec v strede, ktorý si nemal kde sadnúť, pochopiteľne stoličiek bolo dosť, to sme sa len hrali „Obsadené“ na zohriatie. Na D.E.P.O. klube sa už Bambi venoval téme priateľstva a v januári prišiel čas aj na nepriateľstvo. Spoločnými silami sme definovali slovo nepriateľ, kto ním pre nás môže byť (najčastejšia odpoveď bola škola/učitelia) a kedy sa ním môže stať. Nepriamo sa nám k tejto téme vyjadrila aj slávna osobnosť Rytmus v piesni Verejný nepriateľ.
V sobotu 13. februára, večer pred sviatkom všetkých zamilovaných, sme sa stretli v autoškole ktorej veľká miestnosť nám vyhovuje viac ako dve menšie v kultúrnom dome. D.E.P.O. klub sme zahájili hrou „Ak ma ľúbiš miláčik,“ pri ktorej sme sa nevedeli zdržať smiechu. Neskôr dostali dvaja chlapci, dobrovoľníci šancu prejaviť sa ako gentlemani a dievčatám splniť ich priania. Tieto vtipné momenty sa nám podarili aj zachytiť na video. Valentínsku tému „Aká je láska?“ podľa Hymny lásky, si Matej zvolil ako základ svojho rozprávania. Spoločne, slovo po slove sme si rozobrali text z 1. listu Korintským 13:4-7 „Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá, nezávidí, láska sa nevystatuje a nenadúva; nie je neslušná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nezmýšľa zle, neraduje sa z neprávosti, ale teší sa s pravdou; všetko znáša, všetkému verí, všetkého sa nádejá, všetko pretrpí.“ Kto správne odpovedal na Maťove otázky, bol odmenený nálepkou, s vyobrazením časti verša o láske. Po téme a diskusii sme sa občerstvili čajom a zvyšok času strávili nezáväznými rozhovormi a hraním spoločenských hier.
Ani sme sa nenazdali a bol tu marec a s ním dlho očakávané D.E.P.O.! Tento raz sme začali netradične občerstvením, keďže výhra v hrách bola motivovaná sladkou odmenou – cupcakes. Koláčikov bolo viac ako výhercov, čiže sa ušlo všetkým. :-) Keď všetci ticho sedeli, oblizujúc si prsty a vychutnávajúc si posledné omrvinky, Zde začala hovoriť svoj príbeh. Od toho ako sa jej rodičia spoznali, ako sa narodili jej súrodenci a na koniec aj ona. Aké prežila detstvo v Liptove a prázdniny pri starých rodičoch v Prievidzi. Keď chodila do 8-mej triedy pri hraní volejbalu za bytovkou stretla svoje spolužiačky, ktoré ju pozvali na stretnutie mladých v kostole, ktoré nazývali Dorast. Tu mohla prvý krát spoznať veriacich, nadviazať priateľstvá, zabávať sa. Keďže sa jej tu veľmi páčilo, začala chodiť pravidelne. Spoločné čítanie z Biblie, rozprávanie o Ježišovi, o tom čo robil tu na Zemi a to, ako sa máme a nemáme správať, uverila v Boha, čo zmenilo jej život, vzťahy v rodine i v škole. Túžila poznať Božie slovo, a tak dostala malú modrú Novú zmluvu, ktorú nosila pri sebe, aby z nej mohla kedykoľvek čítať. Na 15. narodeniny si z ušetrených peňazí kúpila svoju prvú veľkú skutočnú Bibliu, aby mohla študovať aj Starú zmluvu. Svoj život od puberty prežila s Bohom, ktorý jej pomohol spoznať aj manžela, a tak sa neskôr vydala do Klenovca a pred dvoma rokmi sa presťahovali do Hnúšte, kde sa obaja podieľajú na práci s mladými aj na Športovom klube a D.E.P.O. kluboch. Celé rozprávanie bolo pre lepšiu predstavu dopĺňané fotkami. Záver večera patril hre Rumis a ako vždy občerstveniu - zemiakovým lupienkom a sladkéééému ovocnému čaju.