V školskom roku 2014/2015 sme sa po dobrých ohlasoch z prvých pokusov D.E.P.O. klubov rozhodli pokračovať v tejto aktivite. D.E.P.O. klub je určený pre deti a mládež od 10 rokov, kde spolu diskutujeme o rôznych aktuálnych témach, hráme sa kolektíve, kartové či stolové hry, spoznávame sa.
Októbrová téma „Pod tlakom“ zaujala predovšetkým chlapov. Z plátna sa nám prihovárali futbalové hviezdy: Enoh, Kaká, Mulenga, Cacau, Gazan. Rozprávali príbehy zo svojho života o tom, ako čelia tlaku v tejto krásnej hre i v živote. Ako im viera v Boha pomáha a dáva silu. Ako po každom góle, či dobrom zásahu vzhliadnu hore a ticho poďakujú Pánovi za pomoc. Poznanie, že v Boha neveria len staré tety, ktoré chodia do kostola, ale že Boh žije aj v srdciach známych ľudí – futbalistov, bolo pozoruhodné.
V novembri sme si predstavili veľmi významnú osobnosť svetových dejín, o ktorom väčšina z prítomných ešte nepočula. Sir Nicholas Winton, v r. 1939 záchranil 669 prevažne židovských detí z Česko-Slovenska. Videli sme dojímavé video zo stretnutia už dospelých ľudí so svojím záchrancom. Prekvapenie a slzy radosti Sira Wintona, keď sa postavila celá sála jeho zachránených detí. Spoločne sme sa zamýšľali nad jeho dlhé roky (50) nepovšimnutým skutkom, nad jeho odvahou a láskou k cudzím deťom. Týmto príkladom nám Bea, poukázala na nášho Záhrancu, Pána Ježiša Krista, na to čoho bol On schopný urobiť pre nás, na smrť na kríži. Na to, že aj my máme nádej na záchranu.
Špeciálne „Balíkové“ D.E.P.O., výnimočne aj pre mladšie decká, nieslo sa v znamení adventu, darčekov a Vianoc. V rôznych súťažiach sme si vyskúšali svoju zručnosť v balení podarúnkov pre rodinu, príprave ozdobnej pukancovej reťaze na stromček, pokúsili sme sa zložiť puzzle z textu piesne: „Búvaj dieťa krásne“, zaujímavé bolo aj sledovanie a hádanie pantomímou ukazovaných slovných spojení súvisiacich s týmto krásnym obdobím roka. Pokúste sa bez slov znázorniť: rodinnú tradíciu, prázdnu salónku, domáce opekance, živý stromček, či sviatky pokoja. :-) Na záver stretnutia sme si zo spoločného vreca vybrali balíčky, ktoré sme si pripravili jeden pre druhého, a tak sa navzájom potešili. Samozrejme, sme si pripomenuli, prečo oslavujeme Vianoce a kto bol pre nás tým najväčším Darom.
Po zimných prázdninách sme sa stretli až vo februári na ďalšom originálnom Valentínskom klube. Svojho romantického a poetického ducha, preukázali naši mladí pri písaní “akože“ zamilovaných rýmovačiek, niektoré boli viac komické ako ľúbostné. Nezvyčajná úloha chlapcov: „namaľovať dievčatá, tak aby boli pekné“ sa zmenila na kurióznu zmenáreň, po ktorej dievčatá odchádzali vymaľované, či skôr zmaľované. Poďakovaním silnejšiemu pohlaviu za túto službu ich dievčatá nakŕmili jogurtom. Aby to bola “sranda“ ako sme si na D.E.P.O. klube zvykli, jogurt im bol dávkovaný po lyžičkách pekne z výšky! :-D Síce sa nenasýtili, no aj pleťová maska má svoje výhody. Počas sviatku zamilovaných nemohla chýbať ani romantická večera - srdiečkové hrianky s cesnakom . :-)
Hlavnou ideou celého klubu bola LÁSKA. Besedovali sme o tom, aký vplyv na naše srdce (pre lepšie znázornenie papierové) má keď niekomu dáme celé svoje srdce, po nejakom čas sa rozídeme, on/ona nám vráti naše srdce, ale už nikdy nebude také pekné čisté ako predtým. Keď sa to takto zopakuje dva, tri, štyri ... desať krát, naše vnútro, duša, naše srdce ostane doráňané, pokrčené, zničené a takéto srdce raz chceme dať svojmu manželovi/manželke??? S citmi sa netreba zahrávať! Preto sme si predstavili tri druhy lásky:
- Pretože: „Ľúbim ťa, pretože si krásna/múdra/dobrý futbalista, bohatý atď...“ všetko sú to veci pominuteľné. Vytratí sa aj láska?
- Ak: „Ak ma ľúbiš, urobíš to a to, pôjdeš tam a tam, dáš mi...“ láska si nemá klásť podmienky! Môže to byť nebezpečné.
- Napriek tomu: „Ľúbim ťa aj napriek tomu, že nie si modelka, nemáš jednotky z matiky, ....“ Toto je tá správa láska, nemá dôvody, nemá podmienky. Jednoducho ľúbi, aj keď si to nezaslúžime.
O tom aká by mala byť láska sme si prečítali aj z Biblie: „Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá, nezávidí, láska sa nevystatuje a nenadúva; nie je neslušná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nezmýšľa zle, neraduje sa z neprávosti, ale teší sa s pravdou; všetko znáša, všetkému verí, všetkého sa nádejá, všetko pretrpí. Láska nikdy neprestane.“ (1. Korintským 13:4-8)
V marci sa uskutočnilo dlho očakávané stretnutie so Sergejom Mereshanom, pôvodom z Ukrajiny, ktorý po roku prišiel pokračovať v rozprávaní svojho životného príbehu. Ostal opustený bez matky, bez mena, pod “ochrannými“ krídlami rómskeho podsvetia bol donútený žobrať, bitý, týraný. S pár drobnými vo vrecku ušiel za lepšou budúcnosťou. Čakal ho život na ulici, vykrádačky, bandy, utekanie pred zákonom. Po zadržaní políciou, nemal doklady, nevedel aké má priezvisko, nepamätal si meno mamy. Čakal ho svetlý bod v jeho živote, detský dom. Pravidelná strava, teplo, sucho, čistá posteľ, čo my niekedy vnímame ako samozrejmosť, boli pre neho vzácnosť. Nechodil do školy, tak až tu dostal šancu na získanie základného vzdelania. Toto relatívne pekné obdobie sa však rýchlo minulo a po dovŕšení dospelosti hrozilo, že skončí opäť na ulici. Po čom ani trochu netúžil. Hľadal riešenie, potreboval pomoc, zúfalý a opustený volal na Boha a prosil ho o pomoc. Hoci nebol veriaci, len z návštev kresťanov v detskom domove počul o Bohu o sile modlitby, však za pokus nič nedá. V tejto neľahkej situácii mu pomohla pani vychovávateľka z detského domova, ktorá mu zabezpečila ubytovanie pri kresťanoch, po miernych úletoch sa rozhodol pre Pána a jeho život konečne začal dostávať do normálnu. Po svojich skúsenostiach s Bohom, s tým ako mu pomohol z ulice, z beznádeje sa rozhodol pomáhať iným a hovoriť im že Boh môže pomôcť aj im, najskôr ako dobrovoľník v kresťanskej organizácii a neskôr si spravil vysokú školu a stal kazateľom.
Na apríl mesiac bláznov sme si pozvali Thomasa Herwinga, skutočného blázna, však ako inak sa dá nazvať človek, ktorý opustil rodné Nemecko a prišiel na Slovensko, kde sa začal učiť po maďarsky až neskôr slovensky. Prišiel sem preto, aby rozprával o ďalších podobných bláznoch – kresťanoch. Dozvedeli sme sa o historickej maľbe ukrižovaného človeka s hlavou osla. O tom ako v prvých rokoch kresťanov považovali za somárov, pretože verili v ukrižovaného Ješiža Krista. Kedysi sa na smrť ukrižovaním odsudzovali najväčší lotri, zlodeji, vrahovia, jedine Ježiš zomrel ako čestný človek. Prečo musel takto zomrieť, čo sme my získali jeho smrťou a vstaním z mŕtvych nie je bláznovstvom (aj keď to svet tak vníma), ale múdrosťou. Píše sa o tom aj v Biblii: „Keďže svet (vlastnou) múdrosťou nepoznal Boha v Jeho múdrosti, zaľúbilo sa Bohu spasiť veriacich bláznovstvom kázania (o Kristovi). Veď Božie bláznovstvo je múdrejšie ako ľudia a Božia slabosť silnejšia ako ľudia.“ 1. Kor. 1:21,25 Preto je pravdepodobné, že keď uveríme budú nás naši priatelia, spolužiaci aj rodina považovať za bláznov.
Máj sa niesol v duchu priateľstva. Za pomoci prezentácie sme sa zamýšľali nad významom slova priateľ/kamarát. Dozvedeli sme sa ako priateľa definuje najväčšia online encyklopédia - wikipédia: „Priateľ (ženský rod priateľka) alebo neformálnejšie kamarát(ka) alebo staršie druh (družka) je človek, s ktorým niekoho spája medziľudský, medziosobnostný vzťah náklonnosti, vzájomného porozumenia, dôvery a podobne. Ako priateľ(ka) sa niekedy ľudovo (novšie) označuje aj človek, s ktorým má niekto romantický vzťah, jeho (súčasný) životný partner. Ako kamarát(ka), na rozdiel od slova priateľ(ka) sa niekedy ľudovo označuje priateľ, s ktorým je vzťah náklonnosti, dôvery atď. obzvlášť intenzívny.“ Vypočuli sme si zaujímavý príbeh o dvoch chlapoch, ktorí žili na opustenom ostrove, ale nedokázali spolu vychádzať, robili si napriek a nemali sa radi. Neskôr prišiel na ostrov tretí človek, ktorým im pomohol pochopiť, že sa navzájom potrebujú a že si majú pomáhať. Rozobrali sme si naše priateľstvá na Facebooku a v reálnom živote, aké počty priateľov máme na nete a aké v skutočnosti. Na základe čoho sa rozhodujeme s kým sa priateliť a čo ak nás priateľ sklame? Z Biblie sme sa dozvedeli, že: „Priateľ miluje v každom čase a brat sa rodí na čas súženia. (Príslovia 17:17)“ a ďalej existuje aj Priateľ, ktorý nás nikdy nesklame, môžeme mu všetko povedať, má nás rád aj napriek tomu, že nás dokonale pozná a je tu vždy pre nás. Nazýva nás priateľmi. „Nazval som vás priateľmi, pretože všetko som vám oznámil, čo som počul od svojho Otca. (Ev. Jána 15:15)“ Je len na nás, či sa rozhodneme priateliť s Božím Synom.
Júnový D.E.P.O. klub bol plný čokolády, dokonca aj hry mali príchuť čokolády. Po rozdelení do tímov, dostala každá skupina podpornú látku - pohárik nutelly, takto povzbudení mohli sa pustiť do premýšľania nad príchuťami čokolády. Dvaja odvážlivci mali za úlohu ochutnať 7 rôznych čokolád a podľa chuti určiť, či im chutí, aká je to čokoláda (biela, mliečna, horká...) príchuť (oriešková, jahodová....) a či je to kvalitná alebo nekvalitná čokoláda alebo iba jej napodobenina. Týmto testom sme zistili, že bez toho, aby sme videli obal nevieme rozpoznať chuť, či odhadnúť cenu - lacná „nečokoládová“ cukrovinka získala lepšie hodnotenie ako tradičná čokoláda. Tak ako čokoláda môže mať rôznu farbu, kvalitu, cenu aj ľudí často hodnotíme na základe dojmu, bez toho aby sme ich skúsili. Často súdime našich spolužiakov podľa „obalu,“ podľa toho ako sú oblečení z akej sú rodiny, či akej farby pleti. Nemali by sme nikoho odsúdiť, pokiaľ ho skutočne nespoznáme, neokúsime jeho vnútro. Ak by niekomu bolo málo čokolády o tú poslednú sme hádzali kockou. Každý šťastlivec si podľa svojej šikovnosti obliekol šál, čiapku, okuliare, rukavice a mohol si príborom odrezať kúsok čokolády pokiaľ ho niekto ďalší nenahradil. Komu sa neušlo dosť čokolády, mohol svoj deficit doplniť čokoládovým pudingom, či muffinami.
Naše stretnutia prebiehali v učebni Autoškoly Brádňanský, ktorá sa v sobotu podvečer menila na klubovňu. Do ďalšieho školského roku 2015/2016 sa nám podarilo presťahovať D.E.P.O. do nových priestorov v centre mesta, za ktoré sme veľmi vďační. Veríme, že tu vytvoríme priateľské prostredie na budovanie vzťahov, spoznávanie sa navzájom a objavovanie Boha z Biblie.
Povedali o D.E.P.O. klube:
Ako jediný klub v tejto našej malej Hnúšti je skvelým nápadom na krátenie voľného času deťom, ktoré sa doma nudia. Miesto toho by však mohli robiť nejaké výtržnosti, no klub D.E.P.O im poskytuje inú zábavu. Oveľa lepšiu! Tiež je to krásny spôsob ako možno deťom priblížiť nášho Pána. Myslím, že aj deťom sa tam veľmi páči a určite by mal klub D.E.P.O napredovať aj ďalej. (A.K.)